EI. Kapitola 1.3 Kto je ku*va Josh Parker

„Som nervózny,“ adresoval Steve svoje obavy Jackovi. „Kedy to už začne?“

„Myslím, že každú chvíľu,“ zareagoval Jack pohotovo. Z jeho tónu bolo cítiť, že situáciu zvláda podstatne lepšie ako Steve. Bolo to prirodzené. Mal v tejto práci odkrútené podstatne viac ako služobne mladší Steve.

Steva a Jack sa spoznali práve na začiatku operácie v Taylor Creek. Jacka vtedy priradili k nováčikovi Stevovi ako služobne starší dohľad. Pri práci, akú mali, to bývalo bežné. Operácie podobného typu vždy realizoval viacčlenný tím. Obvykle pozostával z troch členov, v zostave bol junior, senior a super senior. A hoci označenie „junior“ v iných oblastiach môže znamenať skratku pre „Jedno Univerzálne Nepoužiteľné Indivíduum Odmietajúce Robiť,“ v ich brandži to neplatilo. Na pozíciu juniora sa dostával iba jeden z množstva kandidátov, ktorý musel prejsť náročným výberovým procesom.

Steve Hamilton bol síce nováčik, ale svoje pôsobenie začal pozoruhodne. Procesom výberu prešiel s najlepším výsledkom v histórii. Dávalo to síce tušiť sľubnú kariéru, ale bol iba na jej začiatku a prvé kroky mu pomáhal robiť práve Jack. Jeho pozícia seniora nápadne pripomínala úlohu „liftboya“ vo výškovej budove. Jack zdanlivo riadil výťah tým, že stláčal tlačidlá na ovládacom paneli, ale hovoriť kam výťah pôjde, bola Stevova úloha. Jack iba dozeral, aby sa výťah ovládal správne. A bola tu aj iná paralela s liftboyom. A síce fakt, že Jack bol stále prítomný vo výťahu, ktorému udával smer Steve. Takže sa Jack miestami nudil, keď sa výťah opakovane vracal na miesta, kde už predtým bol. A tiež si veľmi dobre uvedomoval, že ak sa ten výťah zrúti, tak spolu s ním.

Úlohu super seniora v operácii Taylor Creek zastával Andrew. Bol z uvedenej trojice služobne najstarší. Jeho úlohou bolo dodať operácii potrebnú vážnosť. Neriadil operáciu na operatívnej báze, ale bol jej zadávateľom a dohliadal na výsledok. Váhou svojej pozície nepriamo vplýval na to, aby Steve a Jack dostali zo seba to najlepšie. A mal ešte ďalšiu výhodu. Bol to práve on kto mal právo zostavovať tím a získavať ďalšie potrebné prostriedky pre úspech operácie. Jeho hlavnou úlohou bolo zabezpečiť výsledok a nezáležalo na tom s kým. Keby mal snáď počas operácie pocit, že Steve a Jack to nezvládajú mohol ich kedykoľvek vymeniť. Steve aj Jack to veľmi dobre vedeli.

V práci, ktorú robili nebolo nič ponechané na náhodu. Aj pravidlo o obrátenom abecednom poradí krycích mien vo vzťahu k ich seniorite, malo svoj praktický význam. Pomáhalo orientovať sa v tom, kto je kto. Nedochádzalo tak k zábavným situáciám, kedy snáď nejaký nováčik, len z hlúpej nevedomosti, neprejavil dostatočný rešpekt staršiemu kolegovi. Pri stretnutiach tímov stačilo, aby sa účastníci predstavili a podľa mien bolo hneď jasné, koho názor je naozaj dôležitý. Bolo preto celkom bežné, že jednou z úloh vo výberovom, bolo za čo najkratší čas abecedne usporiadať desať mien začínajúcich na rovnaké písmeno. Ten, kto si v hlave nedokázal rýchlo poukladať hierarchiu osôb podľa krycích mien, nemal skrátka šancu.

„Jack! Steve! Ospravedlňujem sa, že ste museli čakať,“ zaznel Andrewov hlas na privítanie. Pôsobil sebavedome, ale nie povýšenecky. Za stovky podobných operácií, ktoré mal za sebou, to bolo prirodzené. Nepotreboval si pred Stevom ani Jackom nič dokazovať. Poradie, v ktorom svojich kolegov oslovil, malo tiež svoj význam. Vedel, že všetci, čo prešli výberovým procesom, dokážu čítať aj medzi riadkami. Za roky práce na podobných operáciách sa naučil, že juniorov nemusí komandovať priamo. Dával prednosť tomu, že ich ľahko usmerňoval a nenápadne viedol smerom, ktorý považoval za správny. Jedným zo spôsobov ako to robil bolo aj to, že pri každej vhodnej príležitosti v komunikácii uprednostňoval seniora. Vedel, že šikovný junior, ako Steve, si to všimne a bude to chápať ako nedôveru. O to viac sa bude snažiť, aby si chýbajúcu dôveru časom získal a vo výsledku tak odvedie lepšiu prácu, ako by odviedol, ak by mal pocit bezhraničnej istoty svojej pozície.

„To je v poriadku, Andrew. Vieme, že máš toho veľa,“ odvetil Jack zdvorilo, hoci ho čakanie na Andrewa nebavilo o nič viac ako Steva.

„Nie vždy to ide podľa plánu a stretnutia sa potom predlžujú,“ odvetil Andrew, s cieľom ešte raz vysvetliť svoje meškanie. „Verím ale, že v Taylor Creek sa plánu držíme.“ Dodal a nepriamo si tým vypýtal zhodnotenie operácie, na ktorej Steve a Jack pracovali.

„Asi bude najlepšie, ak to zreferuje priamo Steve,“ zareagoval pohotovo Jack. Tiež nerobil túto prácu prvý deň. Vedel, že je seniorom v danom trojlístku a vedel, aká z toho pre neho vyplýva úloha. Mohol skĺznuť do krátkodobého prospechu a zreferovať stav operácie sám. Neurobil to. Vedel, že u Andrewa si takto „nešplhne“. Jeho úlohou bolo dozerať na Steva, ale tak, aby Steve mohol popri ňom rásť. Na to mu ale musel dať priestor. Navyše Jack veľmi dobre vedel, že Andrew je najskúsenejší z celej trojice a nebude sledovať iba stav operácie, ale aj to, ako Jack Steva podporuje. Nechal teda príležitosť na zhodnotenie Stevovi. „Steve, zhrň prosím krátko situáciu v Taylor Creek.“

„Operácia v Taylor Creek sa blíži k vlastnej realizácii. Momentálne sme v záverečnej fáze príprav. Všetko beží podľa plánu a bez veľkých odchýlok. Náš človek …“

„Josh Parker?“ vstúpil Andrew otázkou do reči Stevovi a z tónu jeho hlasu sa dalo tušiť, že je zvedavý na detaily.

„Áno, Josh Parker,“ odvetil Steve pomerne krátko a čakal, čo bude nasledovať. Nechcel túto tému rozoberať viac, ako bolo nevyhnutné. Rozhodol sa chvíľou ticha zistiť, či takáto odpoveď bude Andrewovi stačiť.

 „Jack, takže sa mi minule nepodarilo presvedčiť vás, aby ste sa zamysleli nad výberom niekoho iného?“ opýtal sa Andrew priamo Jacka. Opäť si tak od Steva vybral malý diel jeho nováčikovskej dane.

Steve si to všimol, ale nevstupoval do toho. Vedel, že teraz je ten moment, keď Jack musí ukázať svoju senioritu. Andrew skrátka chcel vedieť jeho názor.

„Stále sme presvedčení, že je najvhodnejší,“ nezaváhal Jack a rozhodnou odpoveďou podporil Steva.

„Veď je to ešte chlapec,“ oponoval Andrew, „ak si dobre spomínam, ešte študuje.“

„Áno. Tento rok končí strednú školu,“ zapojil sa do diskusie opäť Steve, „ale ako povedal Jack, sme presvedčení, že náš výber je správny. Dlhodobo sa javí ako najvhodnejší kandidát. Dokonca sme po tvojich predošlých obavách opätovne preverovali aj ďalších. Aj takých, ktorých sme posudzovali spoločne s Joshom Parkerom ešte v začiatkoch. Vyšlo nám však to isté, čo pred tým. Žiadny z nich sa nejaví tak dobre ako Josh. To nás utvrdzuje v názore, že sme vybrali správne.“

„V poriadku, Steve,“ upokojil sa Andrew, „je to tvoja operácia a máš moju plnú podporu. Ak vravíš, že je najlepší a všetko ide podľa plánu, potom to rešpektujem. Dôležité ale je, aby to všetko dopadlo, ako má.“

„Samozrejme,“ odvetil Steve, „aj preto sme vybrali Josha. Vo veku necelých devätnásť rokov a z dobrej rodiny je ako stvorený na to, aby získal požadovanú pozornosť.“ Pre Steva nebolo jednoduché obhajovať svoj názor pred Andrewom, ale musel to urobiť. Musel, ale aj chcel. Nebol ten typ, ktorý hovorí, čo chce druhá strana počuť. Veril tomu.

„Mám ale obavy, či tak mladý človek necúvne pod tlakom, ktorý bude musieť podstúpiť,“ uvažoval nahlas Andrew. „Robím to už dlho a s mladíkmi, ako je Josh Parker to nikdy nejde úplne hladko.“

„Necúvne!“ vstúpil Jack rázne do diskusie, pretože si uvedomil, že táto polemika medzi skúseným Andrewom a nováčikom Stevom potrebuje jasné stanovisko. „Síce sa zdráha, ale to by sa zdráhal každý v jeho situácii. Zvládne to. Som o tom presvedčený!“

Nastala chvíľa ticha, počas ktorej si všetci traja aktéri začali upratovať myšlienky. Steve bol presvedčený o správnosti výberu Josha Parkera a bol rád, že sa ho Jack, ako senior, zastal. Uvedomoval si, že Andrew dá na jeho názor. „Asi to tak má byť,“ myslel si Steve, „koniec koncov, som tu nováčik a Jack má už čo to preskákané. A navyše Andrew je tu služobne najstarší. Je jeho prácou pochybovať.“

„Možno som to povedal príliš suverénne,“ pokračoval po chvíli Jack a snažil sa to zmierniť,  „ale vnímam to tak. Josh Parker bola naša voľba a zatiaľ všetko nasvedčuje tomu, že je to voľba správna.“

„Dobre,“ odvetil Andrew, „ak je Josh Parker podľa vás ten pravý, nechajme ho urobiť to, na čo sme ho vybrali.“