EI. Kapitola 2.1 Najlepší právnik v Taylor Creek

Mal štyridsaťpäť rokov a takmer dvadsať rokov praxe počas, ktorej nazbieral klientov rôzneho typu. Od neohrabaných násilníkov, čo bijú svoje ženy, až po prasce v bielych golieroch, ktoré robia horšie veci, ale nikto to o nich nevie. Nebol vegetarián. Mal rád prasce. Nie kvôli peniazom, ktoré z nich ťahal, ale dával prednosť lepšej spoločnosti. Vychutnával si nielen výsluchy či pojednávania v súdnej sieni, ale aj prípravné debaty so svojimi klientmi. Prirodzene uprednostňoval tých, ktorí sa pri komunikácii s ním šplhali k jeho intelektuálnej úrovni a nenútili ho klesať k tej ich.

Sedel v luxusnom koženom kresle a prehrabával spisy položené na masívnom dubovom stole pred sebou. Bolo šesť hodín večer a jeho práca sa práve rozbiehala. Nebol ranné vtáča a ani to nepotreboval. Ako právnik trestného práva v Taylor Creek a okolí potreboval na svoju prácu pokoj. Mohol síce vstávať ráno o šiestej, ale na to sa mal príliš rád. Vedel, že rovnaký pokoj pre prácu, bez drnčiacich telefónov a podávania si kľučiek nájde aj podvečer, keď si väčšina jeho klientov užíva slobodný život. Pravda, mnohí z nich si ho užívali iba vďaka nemu.

Tom Parker zvykol pracovať dlho do noci. Nemal sa kam ponáhľať. Manželstvo s jeho ženou Elen bolo v kríze a aktuálne ho s ňou spájal iba ich takmer dospelý syn Josh. Ten bol aj najčastejšou témou ich sporadických telefonátov, ktoré predstavovali dnes už jediný kontakt tejto kedysi šťastnej mladej dvojice. Láska, dôvera, porozumenie aj podpora boli už preč. Ostal syn, dom a ešte niekoľko vedľajších produktov chybného rozhodnutia spred dvadsiatich rokov, ktoré nebolo možné rozdeliť tak ľahko ako manželské postele.

Tom zobral do ruky zložku, ktorú hľadal, a oprel sa celou váhou do operadla, až sa s ním kreslo zľahka naklonilo dozadu. Za ním jeho kanceláriu dopĺňala knižnica, tiež z masívneho dubového dreva, plná zväzkov množstva zákonov a súdnych rozhodnutí, ktoré mal naštudované. Výsledky jeho práce dávali tušiť, že ich mal naštudované dobre. Bol najvyhľadávanejším advokátom trestného práva v Taylor Creeku a okolí. Nebol iba študovaný. Bol aj chytrý. Uvedomoval si, že Taylor Creek nie je žiadna metropola, a práve preto pokladal povesť za dôležitú. Vedel, že horšie, ako byť priemerným právnikom vo veľkomeste, je už iba byť priemerným právnikom v malom mestečku. Vedel to a nechcel to. Miloval svoju prácu a dával jej všetko. Čas aj odhodlanie. Pocit, že to robí dobre ho uspokojoval viac ako peniaze, ktoré tým dokázal zarobiť. Nebolo ich málo.

Telefón na jeho stole náhle zazvonil. Tom Parker sa za ním inštinktívne natiahol a pritom stále v druhej ruke držal spis. Zodvihol slúchadlo a priložil si ho k uchu. Pritlačil si ho hlavou o rameno a pretrel si oči.

„Zdravím, pán Parker,“ ozval sa mu do ucha neurčitý pozdrav muža, ktorý sa neobťažoval predstaviť.

„S kým hovorím?“ opýtal sa Tom.

„Potrebujem vašu radu. Sledujú ma.“

„Neposkytujem rady po telefóne. A už vôbec neznámym ľuďom.“

„Kedy môžem prísť?“

„Nemôžete prísť! Neviem, kto ste!“

„Na tom nezáleží. Zaplatím vám. Sledujú ma a neviem, čo mám robiť.“

„Najmite si ochranku alebo súkromného detektíva,“ odvetil trochu znechutený Tom.

„Vidíte, a už mi radíte. Zastavím sa.“ Odvetil povýšenecky hlas na druhej strane a zavesil. Toma Parkera ten rozhovor nerozrušil. Za dvadsať rokov praxe bol od svojich aj klientov, aj tých potenciálnych zvyknutý takmer na všetko. Položil slúchadlo na svoje miesto a vrátil sa k štúdiu otvoreného spisu.