EI. Kapitola 3.4 Je to inak než to vyzerá

„Meškáš“, povedal Kevin Senders, keď Josh Parker o 14:18 vstúpil do jeho kancelárie. Nebola veľká. Na stole stál iba jeden notebook a pár papierov naokolo. Vzadu za stolom bola skrinka s desiatkami kníh vo francúzštine, čo dávalo tušiť, komu pracovňa patrí. Stôl ani skrinky neboli príliš luxusné, ale ani nepôsobili zašlo. Vedľa skrinky na stene sa rozprestierala veľká, ale trochu zažltnutá mapa Francúzska. Josh si ju chvíľu prezeral, akoby sa Kevinovi Sendersovi snažil naznačiť nezáujem. Po chvíli sa otočil smerom na Kevina a povedal: „Čakal som pred telocvičňou, kým začne aerobik pre učiteľky, aby sme mali pokoj na tento rozhovor.“

Kevin Senders vstal a podišiel ku dverám. Vykukol na chodbu aby sa uistil, že je naozaj prázdna. V tomto čase to už tak zvyčajne bývalo. Chodba bola tichá a dvere do nasledovných kancelárií zatvorené. To ho uisťovalo, že v nich nikto nie je. Škola, ktorú Josh Parker navštevoval, dodržiavala po niekoľkých sexuálnych aférach z iných škôl, radšej pravidlo otvorených dverí. Celkovo bolo na chodbe šestoro dverí. Tri na opačnej strane chodby a dve ešte vedľa pracovne Kevina Sendersa. Priestor medzi dverami na chodbe vypĺňali fotografie na stenách, ktoré boli najlepšími zábermi z posledného ročníka fotografickej súťaže, každoročne organizovanej školou pre svojich študentov.

„Dobre,“ pokračoval Kevin Senders, keď dokončil prehliadku chodby. „Je pravda, že dvere zatvoriť nemôžeme a pokoj potrebujeme. Takže tvoja obozretnosť je na mieste.“ Dodal a podišiel naspať do kancelárie tak, aby bol bližšie pri Joshovi a nemusel hovoriť tak nahlas. „Čo si mi to dnes odovzdal?“

„Nič,“ odpovedal Josh s ľahkým úsmevom,  „presne, ako sme sa dohodli. Aj keď na hodine si si ma podával tak, že som chvíľu pochyboval, či naša dohoda ešte platí.“

„Samozrejme, že dohoda platí,“ odvetil Kevin Senders a pokračoval, „ale platí aj to, Josh, aby si sa v priestoroch školy ku mne správal formálne. Bude to tak lepšie. Nie sme asi prvý prípad, keď má učiteľ nadštandardný vzťah so svojím žiakom, ale nemusia to všetci vedieť. A v našom prípade nejde ani tak o mňa ako skôr o teba. Tvojej povesti by neprospelo, keby tvoji spolužiaci či niekto iný vedel, ako ti pomáham. Úprimne povedané, sám nie som na seba hrdý, že to robím.“

„Dobre, pán Senders“, odvetil Josh, „budem teda formálny“, dodal a podišiel ku starému gauču v rohu Kevinovej pracovne. Svoj ruksak naň len tak ledabolo pohodil a znechutene sa zvalil vedľa neho. „A uznávam, to čo pre mňa robíte, je nadštandardné, ale rozhodli ste sa dobrovoľne.“

„Ako sa to vezme,“ nadviazal Kevin, „rozhodol som sa síce sám, ale nemal som veľa možností na výber. Keď som pred ôsmimi mesiacmi prichádzal prvýkrát do Taylor Creek a videl som ťa stáť na tom moste, musel som zasiahnuť. Nemohol som tušiť, že na druhý deň zistím, že si môj žiak. Necháp ma zle, ale keby som to bol tušil, zachovám sa inak.“

„Inak?“ zahľadel sa Josh vyčítavo na Kevina, „mám to chápať tak, že by si ma, pardon, že by ste ma nechali skočiť?“

„Nemám rád hypotetické otázky, Josh,“ odvetil Kevin, „nemyslím, že by som sa nečinne pozeral na to, ako skočíš, ale nebol by som si ťa pustil tak blízko k telu. Skrátka, zachoval by som si odstup pedagóga od študenta. Ale videl som mladého chalana v problémoch a pripomínal si mi mňa samého. Tak som si povedal, že zakročím. Nerátal som, že zo všetkých študentov, čo sú v Taylor Creek, bude práve tento neúspešný samovrah chodiť do mojej triedy,“ povedal Kevin Senders a opäť nervózne podišiel ku dverám, akoby sa bál, že niekto pôjde okolo.

„Tiež som mal v úmysle skočiť inam, ako do vašej triedy,“ povedal ironicky Josh a usmial sa na Kevina vo dverách.

Kevina jeho suchý humor pobavil. „Som rád, že máš zmysel pre humor, aj keď sa k tomu v spomienkach vraciaš. Ale to je za nami. Poďme k francúzštine! To dnešné divadlo v triede mi bolo dosť nepríjemné. Vôbec, celé mi je to nepríjemné. Trocha sme sa v tej hre zamotali.“

„Ale prináša to so sebou aj zábavné momenty,“ odvetil pohotovo Josh a narovnal sa na gauči. Porozhliadal sa opäť po pracovni svojho učiteľa. „Napríklad včera,“ pokračoval, „mama sa mi venovala celé popoludnie až do večera, kým nezaspala. Stále iba opakovala, ako je dôležité, aby som ten referát napísal. Behala okolo mňa ako s nasoleným zadkom s tým, či mi môže pomôcť, až ma to otravovalo,“ ironicky sa pousmial, „ale myslím, že sa mi ju podarilo rozčúliť podobne ako jej mňa.“

„Tak to nás to rozčuľuje všetkých,“ povedal Kevin rázne, „a ako sme sa dohodli, bolo to naposledy, čo som ti pomáhal získať jej pozornosť. To, že som ju pozval do školy a nahovoril jej, že máš zlé výsledky z francúzštiny, nie je nevinná hra. Je to možno aj trestný čin. A nehovor mi, že tvoj otec ma z toho vyseká. Jednoducho, musíš si priazeň svojich rodičov získať inak ako klamaním, či skákaním z mosta. Takže z dnešného referátu ti dávam Céčko. Ale bolo to poslednýkrát, čo som ti takto pomohol. A pristúpil som na to iba preto, že sa mi nezdá nič zlé na tom, ak tvoja matka o teba prejaví väčší záujem,“ povedal Kevin a odstúpil od dverí. Pomaly prešiel k svojmu stolu a posadil sa zaň. Zaklapol svoj notebook tak, aby na Josha videl.

„Tak to sa podarilo. Myslím ten mamin záujem. Dokonca poprosila aj otca, aby sa mi ozval. Úsmevná príhoda,“ odvetil Josh a obe ruky vyložil hore na operadlo gauča.

„No vidíš, funguje to,“ povedal Kevin, „teda, presnejšie povedané, fungovalo to. A zmeňme tému! Dúfam, že tie úvahy o prepade banky, s ktorými si za mnou prišiel minule, ťa už prešli.“

Josh sa na chvíľu zamyslel, čo odpovie. Mal pocit, že Kevinovi už nemôže dôverovať tak, ako pred časom. Od okamihu, keď ho Kevin zachránil pred utopením už ubehlo viac ako osem mesiacov a za ten čas sa veľa zmenilo. V úvode ich známosti to tiež nebolo jednoduché. Chvíľu trvalo, kým si Josh Kevina obľúbil. To, že mu zachránil život, na Josha silne zapôsobilo. Neskôr po ich zblížení tak Kevinovi prezradil svoje pocity vo vzťahu k rodičom. Kevin Senders bol nielen pozorný poslucháč, ale na svoj pomerne nízky vek aj rozhľadený človek. Vždy vedel, čo má Joshovi povedať. Keď bol Josh zúfalý z nefungujúceho vzťahu a nezáujmu svojich rodičov, upokojoval ho. Rozprával mu príbehy zo života, pri ktorých si Josh uvedomoval, že jeho osud nie je až taký zlý. Spomínal si napríklad na smutný príbeh malého dievčatka žijúceho v Európe, ktorý mu Kevin rozprával pred pár mesiacmi. Potrebovala nevyhnutne transplantáciu pečene, ale jej rodičia si to nemohli dovoliť. To boli podľa Kevina Sendersa skutočné problémy a nie úspešní rodičia, ktorí si nevšímajú svojho zdravého syna.

 „Nie celkom,“ odvetil rázne Josh, „niekedy sa ešte prichytím pri tom, že uvažujem nad prepadom National City Bank. A koniec koncov, bol to tvoj nápad,“ odpovedal Josh. Nechcel Kevinovi celkom klamať a hoci nepriznal, že sa na to chystá, ani nepovedal, že to neurobí.

„Môj nápad?!“ Kevin Senders rázne vstal a opäť vybehol nervózne na chodbu pozrieť sa, či je prázdna. Rozpačito sa vrátil dnu a povytiahol si nohavice. Krútil hlavou a zhlboka predýchaval to, čo práve počul. „Ty si sa zbláznil, Josh! Iba som ti povedal, že pozornosť rodičov si nezískaš tak, že vykradneš banku!“ Povedal zvýšeným hlasom a nervózne prešiel okolo svojho stola, ale tak, aby opäť stál priamo pred Joshom. Založil si ruky v bok a nechápavo znova zavrtel hlavou. Rozladila ho skutočnosť, že Josh ho považuje za autora takého šialeného nápadu. „Bola to metafora, Josh! Iba metafora!“ zdôrazňoval stále rovnako rozladený. „Ešteže ťa neučím literatúru. To by som ti C nedal.“

Chvíľu ešte stál s rukami v bok a potom podišiel k Joshovi. „Myslím, že referát sme vyriešili,“ povedal a natiahol ruku smerom k Joshovi na znak toho, že v tomto rozhovore nemá záujem pokračovať. „Vážne premýšľam, či ťa nemám oznámiť na polícii. Ale viem, že by si to aj tak nedokázal urobiť,“ dodal. Josh si chvíľu prezeral Kevinovu ruku a vzápätí rovnako rozhodne vstal aj on a bez podania ruky zamieril ku dverám. Vo dverách sa ešte obzrel a nechápavo zakrútil hlavou na znak nesúhlasu so spôsobom, ktorým ho Kevin vyprevadil. Prešiel celou chodbou a vykročil z budovy školy na ulicu. Stále viac sa ho zmocňoval pocit, že Kevin už nie je tým chlapíkom, ktorý ho pred ôsmimi mesiacmi neskoro v noci zachránil.