EI. Kapitola 3.5 Tak aký je plán?

Krátko po štvrtej hodine popoludní už Josh opäť sedel za klávesnicou svojho notebooku. Bol doma sám a to mu vyhovovalo. Matka Elen ešte naháňala senzácie, a tak mal priestor na svoje prípravy. Znova si prezeral skicu priestorov pobočky National City Bank v OkeeChobee.

Pri pohľade na plány svojej blízkej budúcnosti si hlavou premietal spomienky na trochu dávnejšiu minulosť. Rozpory medzi jeho matkou Elen a otcom Tomom, pred asi ôsmimi mesiacmi, vstupovali do svojej poslednej fázy. Otec chodieval domov stále menej a to dávalo dospievajúcemu mladému mužovi, ako bol Josh, tušiť, že už nemá spoločných rodičov, ale skôr samostatne matku a samostatne otca.

Elen Parkerová mala tiež svoj recept na to, ako sa s touto nepriazňou osudu vysporiadať. Ako profesionálne deformovaná televízna redaktorka utopila všetky pocity hlboko v sebe. Nehovorila o tom. Do pohľadu svojho znepokojeného syna vždy premietala iba úsmev. Snažila sa, aby v ňom Josh videl niečo, ako: „Všetko je v poriadku, myslím, že sa trápiš zbytočne.“ Josh bol ale bystrý chalan, a tak v ňom videl to skutočné: „Stojí to za hovno, ale nemôžem ti to povedať priamo, lebo v tvojom veku je dôležité nestrácať ideály.“

Joshovi netrvalo dlho a aj on našiel spôsob, ktorým sa rozhodol vyriešiť problémy svojich rodičov. Keďže bol pragmatický po otcovi, jeho riešenie muselo splniť iba dve základné požiadavky. Po prvé, malo rodičov priviesť k úvahe, či to, čo robia, je správne. Po druhé, malo jeho rodičom vyslať signál, že Josh takýto stav ich vzťahu neakceptuje. Josh veľmi rýchlo pochopil, že strata jediného syna pre rodičov je presne to, čo obe tieto podmienky dokonale spĺňa. Tak sa rozhodol pre drastické riešenie. Nemusel byť pritom ani veľmi kreatívny. Taylor Creek a jeho sieť kanálikov napojených na jazero OkeeChobee je pre neplavca, ktorým bol Josh, ako stvorené na takýto čin. A tak sa jedeného tmavého večera rozhodol, že skúsi, aké to je, keď spadne človek do vody a musí plávať. Nádejal sa, že jeho pud sebazáchovy bude slabší ako prírodný živel. Bol pripravený umrieť. Ale v živote sú veci, ktoré si človek nemôže ani plánovať a ani ovplyvniť. A tak sa pri jeho pokuse skončiť svoj mladý život zrazu objavil zatúlaný Kevin Senders, ktorý sa práve prisťahoval. Hra osudu ho omylom zaviedla na miesto, kde sa Josh snažil realizovať svoj odpor voči rozpadu vzťahu rodičov.

Kevin Senders sa zjavne nechcel prisťahovať do mesta, kde by mu jeho prvý deň pripomínala tragická smrť mladého muža. A tak chtiac či nechtiac vystúpil zo svojho auta a zabránil Joshovi v tom, čo sa chystal urobiť. Bol to začiatok akéhosi podivného priateľstva, ktoré ich oboch doviedlo až sem. Dnes, s odstupom ôsmich mesiacov, si Josh nebol istý, či to, že sa neutopil, je výhra. Strácal kontakt už aj s Kevinom a uvedomoval si, že Kevin ho stále viac a viac tlačí do správnych vecí. A do tých sa Joshovi nijako nechcelo.

Malo to však aj svoje svetlé stránky. Josh predsa len neľutoval, že vtedy neskočil. Pod Kevinovým vplyvom si uvedomil, že jeho pôvodný plán mal jednu základnú chybu. A síce, že by sa nikdy nedozvedel, ako jeho čin zapôsobil na rodičov. Aj preto mal nový, lepší plán.

National City Bank v OkeeChobee a jej prepadnutie vyzeralo z pohľadu Josha úplne dokonale. Bolo to vlastne veľmi jednoduché. Mladý muž z dobrej rodiny vbehne do banky a uväzní všetkých prítomných ako rukojemníkov. Postará sa o to, aby nikto z budovy nevyšiel a ani do nej nevošiel. Personál vyškolený na podobné krízové situácie sa postará o ostatné. Stlačia poplachové tlačidlo napojené na pult ochrany miestnej polície. Tí tam budú tak o dve minúty. Začne sa vyjednávanie.

Josh mal jasno aj v tom, aké sú jeho požiadavky. Boli v zásade rovnaké, ako mávajú zločinci v podobných prípadoch. Ako prvé treba volať ľudí z médií. To zaručí, že ho nejaký povýšenia chtivý policajt v sebaobrane nestrelí šiestimi ranami do chrbta. Už len to by mu chýbalo, aby nadšený strážca zákona zmaril jeho plány.

Josh nepochyboval o tom, že v Taylor Creeku a okolí je hneď niekoľko novinárov, ktorí skočia po takej reportáži, akou je prepad banky v pokojnom meste. To je naozaj udalosť, ktorá sa tu nestáva každý deň. Samozrejme, že neočakával účasť náhodného novinára. Na vrchu jeho zoznamu lovcov senzácií bolo meno Elen Parkerová.

Aby toho nebolo málo, Josh si bol vedomý aj toho, že nech už sa v banke udeje čokoľvek, napokon aj tak bude potrebovať dobrého advokáta. Ani toho nemusel dlho hľadať. Zhodou okolností mal jedného zapísaného v rodnom liste. Predstava ako Josha jeho rodičia budú spoločnými silami vyťahovať z tejto šlamastiky, ho napĺňala neuveriteľným pocitom sebauspokojenia. Tešil sa na to, že konečne budú jeho rodičia ťahať za spoločný koniec a budú svoju pozornosť smerovať na neho.

To, že za to bude musieť zaplatiť cenu v podobe väzenia, akceptoval. Nechystal sa nikomu ublížiť. S čistým štítom, najlepším obhajcom v okolí a médiami na svojej strane, odhadoval svoje šance nadpriemerne.

„Všetko to klapne,“ utešoval sa v duchu, „a Kevin Senders nie je tiež žiadny superman. Nemôže byť vždy a všade, aby mi v tom zabránil. Skrátka, tento krát pôjdeme podľa môjho plánu.“