EI. Kapitola 3.6 Spomienky a čakanie

„Aké to bývalo v Grand Forks?“ spýtal sa Jack Ring, aby si trochu skrátil chvíľu čakania na stretnutie s Andrewom. Robil so Stevom Hamiltonom už nejaký čas, ale o súkromí a minulosti rozprávali málo. Väčšinu svojej energie venovali prípravám operácie v Taylor Creek.

„Veď vieš, aké to tam je,“ odvetil Steve, „chodieval si tam, keď ste pripravovali mňa.“ V hlave sa mu už zbierali spomienky na svoju mladosť v Severnej Dakote. Šesťdesiate roky dvadsiateho storočia tam prežil ako dieťa dvoch šťastných rodičov. Jeho otec pôsobil v tom čase ako miestny ortopéd a matka pracovala ako administratívna pracovníčka v lokálnom dopravnom podniku. V osemdesiatych rokoch sa jeho študentská mladosť presunula na miestnu univerzitu, kde vyštudoval biochémiu a molekulárnu biológiu. V tom čase plánoval v danom odbore aj pracovať.

„Vieš, ako to myslím, Steve,“ hájil sa Jack, „pýtal som sa, ako si svoj život v Grand Forks vnímal ty. Mal si to tam rád?“

„Samozrejme,“ rozhovoril sa Steve Hamilton. „Narodil som sa tam a milujem to tam. Bývajú tam krásne zimy. Je to síce Severná Dakota, ale niekedy tam mrzne ako v Kanade. Keď sa tam ale človek narodí, zvykne si. Krásna príroda a záveje bieleho snehu. Najmä ako dieťa som si to užíval. Nevedel som si predstaviť krajší život. Ty si odkiaľ?“ opýtal sa Jacka a náhle si uvedomil, že možno prestrelil. Debaty o pravých menách a pôvode boli pri ich práci vždy tak trochu tabu. Keď sa pýtal senior juniora, dalo sa to ešte akceptovať. Toto bol ale opačný prípad.

„Som zo Štokholmu,“ odvetil Jack bez akéhokoľvek náznaku výčitky voči zvedavosti Steva Hamiltona. Mal Steva rád a dokázal mu prehliadnuť niektoré drobné prešľapy.

„Waw,“ neskrýval prekvapenie Steve, „nevedel som, že si z Európy. Ale zimu teda tiež poznáš,“ žartoval.

„Rozhodne,“ bavil sa aj Jack, „preto ma poslali do Grand Forks, keď sme si vyberali teba. Museli poslať niekoho, kto tam nezamrzne.“

Ich prebiehajúcu osobnú debatu náhle prerušil Andrew, ktorý bez akýchkoľvek formalít začal stretnutie. „Páni! Poďme prosím bez dlhých rečí k detailom operácie v Taylor Creek.“

„Monitorujeme to,“ pohotovo poznamenal Steve, „myslím, Josha Parkera. Dnes mal naozaj rušný deň, ale všetko pokračuje podľa plánu.“

„To rád počujem,“ uznanlivo konštatoval Andrew a tešil sa z toho, že počuje dobré správy. Nie všetky operácie, na ktoré dohliadal ako super senior bežali tak hladko. Bol rád, že táto prebieha bez problémov. „Ako sa to vyvíja?“

„Josh si už chystá všetko potrebné. Pozná plány banky a má pripravený aj spôsob, ako to urobiť,“ doplnil Steve svoje hodnotenie aktuálnej situácie.

„Určite necúvne?“ povedal Andrew, akoby stále trochu pochyboval, či je Josh Parker správna voľba. Síce vedel, že už si nemôžu dovoliť meniť svoje plány, ale považoval za dôležité stále na to upozorňovať, aj keď nepriamo.

„Viem, na čo narážaš, Andrew,“ vysvetľoval Steve, „ale vtedy to bolo iné. Ešte nebol pripravený.“

„Som len opatrný,“ odvetil Andrew, „poznám aj prípady keď človek cúvne i opakovane.“

„Nestane sa to! Dopadne to dobre!“ dodal rozhodne Jack v snahe pomôcť Stevovi presvedčiť Andrewa.

„A bez tej bomby to nepôjde?“ spýtal sa Andrew, aby sa uistil, že náročný scenár, ktorý jeho tím v Taylor Creek zvolil, je nevyhnutný. Nemal rád taký drastický prístup k veci a nerád videl, keď sa používajú takéto prostriedky. Bol presvedčený, že Steve a Jack majú na takéto riešenie svoje dôvody, ale dohliadal na nich. Klásť nepríjemné otázky patrilo skrátka k tomu. Dookola sa uisťoval, že jeho tím vie, čo robí.

„Josh ju potrebuje!“ povedal rozhodne Steve bez ďalšieho vysvetľovania.

„A je to jediný dôvod na takýto postup?“ spýtal sa Andrew pochybovačne priamo Jacka.

Jack sa zamyslel. Mohol sa síce pokúsiť zaklamať, ale vedel, že aj tak neuspeje. „Nie, nie je,“ odvetil napokon úprimne. „My tú bombu potrebujeme tiež,“ dodal pokojne, aj keď vedel, že Andrewovi sa jeho odpoveď páčiť nebude. „Páni!“ predniesol Andrew dôrazne hneď po tom, ako si krátko poukladal myšlienky. „Aby bolo medzi nami jasno. Nedovolím vám toho chalana roztrhať na kusy!“