Logické úrovne

Poznámka: Môže byť užitočné čítať články v tomto poradí.

Pokiaľ chce človek na sebe vedome pracovať, môže sa uspokojiť s tým, že použije nejaké techniky, ktoré mu prinesú výsledok. Alebo môže chcieť navyše rozumieť tomu čo sa deje za oponou. Ja som ten druhý prípad.

Ľudská osobnosť je nesmierne komplexná záležitosť a poňať ju v celej šírke je prakticky nemožné. Našťastie pre ľudí, ktorí sa chcú vedome posúvať nie je potrebné zvládnuť všetko čo akademický priestor psychológie a teórie osobností ponúka. Existujú jednoduché modely, ktoré prinášajú zmysluplnú redukciu a otvárajú tak dvere pre praktickú prácu so sebou.

Jedným z takých modelov sú logické úrovne – ich autorom je Robert Dilts.

Výhodou konceptu logických úrovní je, že je to jednoduchý nástroj a veľmi dobre namapovateľný na bežné životné situácie. A o to, pri práci so sebou ide. Nie študovať teóriu, ale mať nástroje použiteľné v reálnom živote.

Prehľad logický úrovní

Je ich celkovo šesť a vyzerajú takto:

Obrázok vyššie je často zobrazovaný ako pyramída. Je užitočný, ale môže viesť k jednej mylnej predstave. K predstave „vodopádu príčin“.

Logické úrovne v prvom rade opisujú hierarchiu obsahu osobnosti. V zmysle, že vyššie úrovne „obsahujú“ tie nižšie. Identita napríklad obsahuje naše hodnoty a presvedčenia, tie ovplyvňujú naše vnútorné stavy a zdroje a tie sa prejavujú v správaní.

V realite je však tento systém dynamický oboma smermi. Kauzalita sa môže šíriť zhora nadol ale aj zdola nahor. Ak sa zmena udeje na vyššej úrovni – napríklad zmeníme presvedčenie – začne sa meniť naše správanie. Inokedy je to naopak – zmeníme správanie a postupne sa začne meniť náš vnútorný stav, presvedčenia alebo dokonca identita.

Logické úrovne teda nie sú lineárny proces jedným smerom. Sú to vrstvy jednej osobnosti, ktoré sa navzájom ovplyvňujú.

Hranica ja vs. svet

Skôr než sa pozrieme na príklady zo života dovoľte mi dôležitú poznámku:

Medzi prostredím a správaním je hranica, ktorá oddeľuje náš vnútorný svet od sveta okolo. Vo všeobecnosti máme pod kontrolou iba seba, takže úrovne správanie, vnútorný stav atď.

Častým začiatočníckym omylom, pri práci so sebou je toto: „Chcem sa naučiť so sebou pracovať, aby moja manželka, môj šéf, môj sused, …“ Nie 🙂

V osobnostnom rozvoji pracujeme so sebou. Bodka. So svetom okolo sme v kontakte skrze naše správanie. Naše správanie síce ovplyvňuje svet okolo nás, ale ľudia okolo sú od nás nezávislí. Žiadne nástroje práce so sebou nikomu nezaručia, že svet okolo bude taký, aký si želáme. Môžu nám ale pomôcť zmysluplne v tom svete existovať.

Predstavte si to ešte inak. Ak by zmena nás (správanie, stav atď.) dokázala vždy a za každých okolností spôsobiť presnú a želanú reakciu ľudí okolo nás, znamenalo by to, že druhých ľudí ovládame. Taká predstava sa nám môže z hľadiska moci chvíľu „páčiť“, ale z pohľadu tých druhých ľudí to znamená, že sú bezmocnými obeťami našich záujmov.

Ak ale dokážem niekoho ovládať ja, potom takú schopnosť môže mať každý. V tej chvíli sa potenciálnou obeťou ale stávam ja. Skrátka predstava „rozvíjam sa, aby svet okolo robil to čo chcem“ rýchlo vedie ku konceptu neslobodného sveta kde vyhráva ten kto vie lepšie ovládať druhých. Je to svet, ktorý by ponúkal slobodu a uspokojenie iba jednému človeku – tomu čo by stál na vrchole tej hierarchie.

Preto ide v osobnostnom rozvoji o prácu so sebou v snahe zlepšiť kvalitu nášho vnútorného sveta bez ohľadu na presahy smerom von. Navyše nám uvedomovanie si seba pomáha nebyť manipuľovateľný tými, ktorý by sa o to mohli snažiť.

Ako sa logické úrovne môžu prejaviť v živote

Predstavte si nasledovnú situáciu. Prídete ráno do práce a šéf vás požiada, aby ste urobili niečo čo nechcete. Odmietnete. Šéf nalieha a zvyšuje hlas. Stále odolávate. Neskôr to prepukne do otvorenej hádky a vy odchádzate s buchnutím dverí, odhodlaný dať výpoveď. Pred tým ste ešte šéfovi stihli povedať čo si o tom myslíte.

S logickými úrovňami to súvisí takto:

1. Prostredie (kde som) je pracovisko
2. Správanie (čo robím) je tresnutie dverami.
   – Tu je dôležité chápať, že správanie je to, čo je zmyslami vnímateľné (je to vidieť, počuť …). Nie to čo vtedy cítite, alebo si v danej chvíli myslíte. To je predmetom iných úrovní.
   – Tiež je užitočné si pamätať, že správanie je iba vonkajší prejav. Je to dôsledok toho čo sa deje za oponou. A za oponou „sa dejú“ ďalšie úrovne.
   – V neposlednom rade je dôležité rozumieť, že to čo sa deje na ďalších úrovniach vôbec nemusí byť vedomé. Akú úlohu v našom raste zohráva vedomie resp. nevedomie bude predmetom iného článku.
   – Poznámka: To, čo nasleduje nižšie je iba jedna z možných interpretácií, pre účely tohto článku. V realite by bolo potrebné s daným človekom skúmať (sú na to techniky) čo sa u neho reálne na ďalších úrovniach deje. Popis nižšie prosím chápte iba ako príklad, s cieľom vysvetliť koncept logických úrovni.
3. Vnútorný stav (čo cítim) napríklad hnev a tlak v hlave. Zdroje (aké schopnosti používam) napríklad rozhodnosť.
   – Tu je dôležité vnímať, že vnútorný stav má veľa podôb. Spadajú pod to emócie aj fyzické pocity.
   – Zdroje sú chápané ako vnútorné kvality, zručnosti, vlastnosti, ktoré sa v danej situácii aktivujú – sú použité.
   – V tomto príklade, aby som mohol tresnúť dverami musím byť nahnevaný a musím použiť svoju rozhodnosť. Ak by som bol nahnevaný, ale použil by som napríklad zdržanlivosť dvere by netresli.
4. Hodnoty (čo si napĺňam) napríklad zásadovosť. Presvedčenie (čomu verím) napríklad, že: „Je lepšie byť bez práce ako mať blbého šéfa.“
   – Stále je to príklad, ale vo všeobecnosti sú naše zdroje aktivované našími hodnotami a presvedčeniami. Aby som mohol rozhodne tresnúť dverami a odísť z práce potrebujem silný hodnotový impulz (napríklad zásadovosť) a byť vnútorne, hoc nevedome, presvedčený, že to čo urobím (tresnem dverami) je pre mňa správne – má to pre mňa pozitívny význam napríklad tým, že moja hodnota bude naplnená.
5. Identita (kto som) opäť len ako príklad, môže to byť niečo: „Ja som ten čo sa sám seba vie zastať aj keď to bude mať následky“
6. Vyšší zmysel (prečo som tu) napríklad: „Aby som ochránil svet pred ľuďmi čo si myslia, že môžu všetko.“

na čo je to dobré?

Ako sa vraví, na dve veci 🙂

1. Ak sa dostávate opakovane do nepríjemných situácií, pravdepodobne dokážete rýchlo identifikovať správanie, ktorým sa vtedy prejavujete. Možno si aj poviete: „Mal by som sa správať inak“. Lenže tu takýto prvý plán nezafunguje. Pokiaľ máte nejaký „uzlíček“ na vyšších úrovniach, a ani si ho nie ste vedomý, tak svoje správanie nedokážete trvalo a efektívne zmeniť. Môžete sa donútiť, so zaťaťím zubov, ale predstava, že toto je „tréning“, ktorý časom prinesie úľavu je milná. Je to len potlačenie niečoho v sebe a prejaví sa to inokedy, inak a zvyčajne horšie. Takže prvý benefit logických úrovní je, že môžete začať v danej situácii skúmať, čo sa vo vás naozaj deje, a uchopiť to v jednoduchej štruktúre.
2. Existujú takzvané „intervenčné“ techniky, ktorými môžete sami, alebo za asistencie sprievodcu vedome meniť to čo sa na logických úrovniach deje. Môžete meniť svoje presvedčenia a dokonca aj svoju identitu. Môžete objavovať skryté zdroje a aktivovať ich. Môžete tým dosiahnuť iný vnútorný stav a dospieť k inému správaniu. Nie „dokopaním sa“ k tomu, ale vnútornou premenou.

Ak si pri čítaní týchto riadkov uvedomujete, že sa v niektorých situáciách opakovane „zasekávate“, a neviete presne, na ktorej úrovni sa to vo vás láme, môžeme sa na to pozrieť spolu.

A čo iný príklad?

Prídete ráno do práce a šéf vás požiada, aby ste urobili niečo čo nechcete. Odmietnete. Šéf nalieha a zvyšuje hlas. Stále odolávate. Neskôr šéf na vás otvorene kričí a vy poviete: „Prepáčte, myslím, že za daných okolností už nie je možné, aby sme ďalej spolupracovali“. Podáte mu ruku a odídete na personálne vybaviť formality.

1. Prostredie (kde som) je pracovisko
2. Správanie (čo robím) potrasenie rukou.
   Poznámka: To čo nasleduje nižšie je opäť iba príklad
3. Vnútorný stav (čo cítim) pokoj. Zdroje (aké schopnosti používam) slušnosť.
4. Hodnoty (čo si napĺňam) napríklad korektnosť. Presvedčnie (čomu verím) napríklad: „Nemusím bojovať, aby so obhájil svoje stanovisko“.
5. Identita (kto som) napríklad: „Ja som ten čo s pokojom obháji svoje postoje“
6. Vyšší zmysel (prečo som tu) napríklad: „Aby som ukázal, že výhra jdeného neznamená prehru druhého“

Tá istá situácia. Iný výsledok. K inému správaniu vedie iný vnútorný svet človeka.
To je základný princíp vedomej a koncepčnej práce so sebou. Nejde o to zmeniť situácie. Ide o to zmeniť seba v nich.

Logické úrovne sú prvým stavebným kameňom kde sa do takej prestavby v sebe môžete pustiť. Majú jednoduchú štruktúru a môžete si ich začať uvedomovať v rôznych životných situáciách. Začať saymých seba spoznávať lepšie, nie len cez svoje správanie.

Ak s tým potrebujete pomôcť prakticky, v konkrétnej situácii, môžeme sa na to pozrieť.