Potreby a ich napĺňanie

Poznámka: Môže byť užitočné čítať články v tomto poradí.

Základný koncept spokojného života je pomerne jednoduchý. Máme rôzne potreby a naša spokojnosť sa odvíja z ich naplnenia či nenaplnenia.

V našom živote sa prirodzene snažíme o to prvé, a súčasne sa snažíme vyhnúť tomu druhému. A robíme to neustále, vedome či nevedome.

Ak si spomeniete na logické úrovne z predošlého článku, môžete si všimnúť, že potreby vytvárajú v tomto systéme určitý tlak. Tento tlak sa môže prejaviť na rôznych úrovniach – napríklad ako emócia, vnútorné napätie, konflikt hodnôt alebo dilema v správaní.

Nástroje koučingu, osobnostného rozvoja či osobnostnej transformácie majú za cieľ iba jednu vec: zmysluplne sa vyrovnať s tlakom a dosiahnuť spokojnosť. Vybudovať vnútorné mechanizmy, ktoré v rôznych životných situáciách zvýšia naše šance na naplnenie potrieb, ktoré aktuálne máme.

ak je to také jednoduché prečo je tak ťažké byť spokojný?

Pretože aj takto jednoduchý koncept prináša v reálnom živote množstvo kombinácií, ktoré to dokážu zamotať. Zoberte do úvahy nasledovné skutočnosti:

• Máme množstvo rôznych potrieb
• Mnohých si ani nie sme vedomí
• Naše potreby si môžu vzájomne odporovať
• Nemáme rozvinuté vnútorné zdroje na naplnenie niektorých potrieb
• K naplneniu iných potrieb potrebujeme zdroje vonkajšie
• Máme nesprávne návyky ako potreby naplniť
• Strácame sa v tom všetkom
• …

Vráťte sa na chvíľu do momentu krátko po tom čo ste sa narodili. Máte hlad. To je potreba. Ale nemáte vnútorné zdroje tú potrebu naplniť. (Poznámka: V kontexte logických úrovní nie je zdrojom materinské mlieko, ale schopnosť zabezpečiť si stravu.)

A tak použijete jediný zdroj, ktorý dokáže prinútiť vaše okolie, aby si vás všimli. Rozplačete sa.

Potiaľ je to v poriadku. Pretože je to primerané vášmu vývojovému stupňu. Ako novorodenec ste pri naplňaní svojich potrieb závislí na okolí a máte len jeden zdroj, ktorým o naplnenie rôznych potrieb (hlad, teplo, čistota, bezpečie, …) okolie „požiadate“.

S pribúdajúcim vekom naše potreby vzrastajú, ale často sa stáva, že spolu s tým nenarastá aj naša schopnosť napĺňať ich. Ak uviazneme v stratégii „vykričať si od okolia to, čo potrebujeme“ môžeme ľahko skončiť ako šéf z príkladu v článku o logických úrovniach.

Vedomá práca so sebou pomáha vyhnúť sa takému scenáru a prináša rovnováhu do dvoch protichodných vecí

1. Nezávislosť
2. Prepojenie

Pretože súčasťou spokojného života je usilovať o nezávislosť tam kde je to zdravé a zároveň vytvárať väzby s okolím tam kde je to užitočné – potreby, ktoré si nevieme naplniť sami, napr. spolupatričnosť.

niekoľko dôležitých vecí

Prepojme teraz koncept potrieb a ich napĺňania s logickými úrovňami z predošlého článku. Môžete si všimnúť niekoľko vecí:

• Po narodení nemáme veľa zdrojov. Nemáme hodnoty, presvedčenia, identitu ani zmysel. Máme vnútorný stav a jeden zdroj – plač. Všetko ostatné si budujeme až neskôr. Naša osobnosť sa postupne formuje. To je skvelá správa, pretože hoci našu osobnosť primárne naformátuje prostredie v mladosti, naša osobnosť je meniteľná. Tomu sa hovorí osobnostný rozvoj alebo transformácia.
• Napätie nevzniká len z nenaplnenia potrieb, ale aj z vnútorného konfliktu – konfliktu potrieb. V príklade hádky so šéfom (článok logických úrovní) sa vo vás pravdepodobne pobijú nejaké dve potreby. Napríklad 1. mať zamestnanie (príjem = bezpečie) a 2. obhájiť zásadovosť. Preto v prvom prípade nastane hnev. Tresnutie dverami znamená, že potreba obhájiť zásadovosť vyhrala nad potrebou „mať zamestnanie“. Jedna hodnota vyhrala nad druhou a prevzala kontrolu nad správaním.
• V druhom príklade z rovnakého článku (pokojný odchod zo zamestnania) došlo k niečomu inému. Taký človek má svoj nesúlad niektorých potrieb v sebe integrovaný. Aj zrejmé protipóly (mať prácu a obhájiť svoj postoj) dokážu existovať vedľa seba. V rovine „Môžem si nájsť prácu, ktorá nie je v rozpore s mojími hodnotami“. Tu treba opäť zdôrazniť, že stále sú to príklady – jedny z možných vysvetlení. Slúžia na dokreslenie konceptu toho čo sa v človeku odohráva. Konkrétnosti sa líšia prípad od prípadu. Tiež, ale stojí za zmienku, že druhý príklad pokojného odchodu z práce, nie je ľahostajnosť ani „mám našetrené do konca života, balím to tu“. Aj tieto prípady by mohli viesť k pokojnému odchodu z práce, po konflikte so šéfom, ale to sú iné príklady, iného procesu na logických úrovniach.
• Za zmienku tiež stojí, že nie všetky naše potreby dokážeme naplniť sami. Typicky sa jedná o vzťahové potreby. Človek je tvor, ktorý prirodzene potrebuje rôznu formu kontaktu s ďalšími ľuďmi. V tomto smere pri osobnostnom rozvoji ide o takú prácu so sebou, aby človek do vzťahov nemusel vstupovať zo závislosti niečo vzťahom získať, ale zo slobodnej vôle niečo vo vzťahu zdieľať. To je ale veľká téma, niekedy nabudúce.

Čo s tým v reálnom živote?

Ak so sebou vedome pracujete tak si ku konceptu logických úrovní pripojte aj koncept potrieb a ich napĺňania. Nie sú to oddelené svety. Naše potreby sa prejavujú na rôznych logických úrovniach.

Ak sa vám v živote niečo nedarí dáva zmysel skúmať nie len konkrétne logické úrovne, ale napríklad aj:

• Potenciálny konflikt potrieb
• Aké hodnoty či presvedčenia sa vo mne bijú
• Či dáva zmysel nájsť vnútorný zdroj pre naplnenie
• Alebo je naplnenie externé a ako ho získať
• …

A ku každému z toho sa viaže nejaký vzorec, ktorým to bežne robíme.

• Ako zvyčajne riešim interný konflikt?
• Ako hľadám vnútorné zdroje?
• Ako sa spájam s inými ľuďmi?

A v každej z tých vetiev, a zďaleka nie sú všetky, môžeme naraziť na nejaký „uzlík“, ktorý produkuje napätie a môže byť užitočné ho rozmotať.

To, ako človek s vnútorným napätím pracuje, nie je len otázkou nástrojov. Je to aj otázka kapacity vedomia. O tom ale bude ďalší článok.

Platí ale, že prvým krokom každej premeny seba je sebapoznanie. Najprv potrebujeme objavovať čo sa v nás deje a dávať tomu nejakú štruktúru. Napríklad cez logické úrovne, vzájomné vzťahy našich potrieb a ich možné konflikty. Potom je možné začať niečo v sebe korigovať.

Je to proces. Nie je to diaľnica, ale skôr nový turistický chodník. Našlapujete pomaly a idete na neznáme miesta. Na konci dňa ten výhľad ale stojí za to.

Ak s niečím v tom procese potrebujete pomôcť, môžeme sa na to pozrieť spolu.