Vedomý život nie je myslenie

Poznámka: Môže byť užitočné čítať články v tomto poradí.

Keď som pred niekoľkými rokmi prišiel, ako účastník na svoj prvý kurz NLP (neurolingvistické programovanie), a počul som slová: „žiť vedome“, prvé čo mi napadlo bolo: „To bude brnkačka.“

Dôvod bol pomerne jednoduchý. Myslenie je to, čo mi prirodzene ide. Ja dokážem vo svojej hlave – racionálnej mysli – stráviť celé hodiny.

Poznámka: Neskôr som vďaka talentom Gallup CliftonStrengths zistil, že v TOP 10 to mám „zelené“ čo vysvetlilo moju potrebu „byť v hlave“. Zelené talenty sú totiž o racionálnom myslení a ja ich v „top ten“ zopár nájdem. Viac sa dozviete v článku „Ak chcete začnite tu“.

Preto keď som počul, že práca so sebou znamená: „vedome žiť“ – myslel som si (sledujte prosím tie slová „myslel som si“), že byť vedomý znamená myslieť.

A …

Neznamená 🙂

A čo to teda znamená?

Znamená to: „Uvedomovať si“. A to je úplne iná vnútorná kvalita, než rozmýšľanie. Je to kvalita, ktorá myslenie v sebe obsahuje, ale nedá sa na myslenie zredukovať.

Je to „meta“ kvalita. Niečo čo sa deje akoby nad niečím iným. Napríklad.

• Môžeme si uvedomovať svoje myslenie
• Môžeme si uvedomovať svoje emócie
• Môžeme si uvedomovať svoje fyzické pocity
• …

Skrátka niečo prebieha a my si to uvedomujeme. Sme akoby od toho stranou. Sledujeme to.

Ak ste čítali článok o logických úrovniach, možno si všimnete zaujímavú vec. Vedomie nie je ďalšia logická úroveň. Je to skôr schopnosť vnímať, čo sa na jednotlivých úrovniach deje – aké máme presvedčenia, v akom stave sa nachádzame alebo prečo sa správame tak, ako sa správame.

A to nie je všetko. Na vedomie môžeme nazerať nielen optikou uvedomovania si stavu, ale aj optikou dynamiky a premeny.

Vedomie neznamená len mať informáciu (čo sa deje, čo si myslím, čo cítim), ale znamená aj vedomú schopnosť formovať to. Napríklad k zmene mojich nálad môže dochádzať nevedome, alebo môžem vedome pracovať so svojím vnútorným pocitom, aby k zmene mohlo dôjsť. A to opäť nie je činnosť výsostne racionálna, ale často emočná – či energetická v tele.

Graficky by sa vedomie dalo zachytiť ako priestor celkovej vnútornej skúsenosti, podobne ako na obrázku nižšie:

Poznámka: Buďte prosím obozretní pri predstavách čo znamená napríklad ovplyvniť vnútorný proces vo vzťahu k emóciám. Skratkovito to môže pôsobiť ako: „schopnosť vybrať si čo cítim“. V realite si ale nemôžeme vyberať čo cítime – to je pasca, do ktorej sa často chytáme. Môžeme si vybrať čo urobíme s tým čo cítime. V tomto zmysle je emócia impulzom – ten je daný a my si vyberáme reakciu na ňu – (či ju potláčíme, precítime, pochopíme, príjmeme a pod). O detailoch bude reč neskôr, ale považujem za dôležité zdôrazniť, že emočné vedomie neznamená napríklad „necítiť žiaľ keď žiaľ nastal“. Znamená to uvedomovať si žiaľ a vedome so žiaľom pracovať. To sa nerovná snahe zbavovať sa ho silou.

Pokiaľ ste prirodzene racionálny typ, ako ja, možno mi dáte za pravdu, že pracovať vedome so svojimi emóciami, či fyzickými pocitmi je „iná liga“. Samotná schopnosť racionálne myslieť vám bude na tomto „ihrisku“ úplne na nič.

Preto je vedomý život tak náročný, pretože často sa k vedomiu snažíme „premyslieť“ a nefunguje to. Pre skutočne vedomý život potrebujeme rozvíjať úplne iné kvality. Prácu s emóciami a ich vnímanie, alebo schopnosť vnímať vnútorný tlak bez potreby unikať pred ním.

Vnútorný tlak pritom nevzniká náhodne. Ako sme si ukázali skôr, často vzniká z nenaplnených potrieb alebo z konfliktu potrieb v nás. Vedomie nie je len schopnosť vnímať a vysvetliť si čo sa deje. Je to schopnosť zachytiť tlak skôr, než nás automaticky dotlačí k nejakej reakcii. Je to priestor voľby, ktorý vzniká medzi impulzom a reakciou.

Nie je ľahké to prijať a nie je ľahké to ani urobiť. Pretože impulzy bývajú často „neznesiteľné“ a automatika koná. Vyprodukuje správanie, ale pokojne aj racionálny únik pred nepríjemnou emóciou. Chce to čas a tréning zmeniť to.

Neučí sa to v škole a väčšina z nás zbiera počas života skúsenosti presne opačného typu. Učíme sa tlak uvoľňovať a vyhýbať sa mu. Učíme sa neprejavovať svoje emócie. „Neplač! Nehnevaj sa! Netancuj od radosti!“ – spomínate si?

Vnútorný tlak emócií nevzniká z toho, že sú zlé. Vzniká zo snahy ich potláčať – čo v skutočnosti nefunguje. A pokiaľ ide o spoločenskú prijateľnosť emócií nejde o to, že by boli neprijateľné emócie samotné, skôr niektoré ich prejavy sú spoločensky problematické. Ale to sme opäť pri logických úrovniach. Emócia je vnútorný stav a jej prejavenie je správanie. Je rozdiel nechcieť nemať emóciu aby sa neprejavila a je rozdiel emóciu mať a vedome zvoliť jej prejav.

Skrátka nemáme vybudované mechanizmy ako pracovať s vnútorným tlakom smerom do vnútra. Väčšinou sa iba snažíme eliminovať jeho prejavy smerom von, ktoré nám komplikujú socializáciu. Medzi jednotlivými logickými úrovňami máme často „pevné spoje“ a nedokážeme vedome oddeľovať tok energie naprieč nimi. Bez dostatočnej schopnosti vedeomia sú logické úrovne iba „vodopádom“, ktorý nás stráhava so sebou.

Navyše nám prácu s vnútorným tlakom sťažujú aj osvojené milné interpretácie vedeckých poznatkov. Napríklad, že vnútorný tlak vyvoláva rôzne ochorenia. Áno vyvoláva, ale nie v zmysle, že sa im vyhneme potláčaním toho tlaku. Naopak to potláčanie a unikanie pred ním ten tlak len zvyšuje aj keď si toho často nie sme vedomí.

V tomto smere „vedomé žitie“ znamená zmysluplne a systematicky s vnútorným tlakom pracovať – poznať jeho príčiny, mechanizmy jeho šírenia aj trénovanie spôsobov jeho zmysluplného spracovania. A to sa nerobí premýšľaním.

Ale to už je ďalšia téma – kapacita vedomia a možnosti jej rozširovania. Práve ona určuje, či vnútorný tlak pracuje s nami, alebo my pracujeme s ním.

Ak vás téma práce so sebou zaujíma a chcete sa naučiť lepšie rozumieť vlastným emóciám, vnútornému tlaku či svojim reakciám v náročných situáciách, môžeme sa na to pozrieť spolu.

Prípadne, ak chcete na sebe pracovať systematicky vyskúšajte Školu integrity, osobne alebo online.