Kapacita vedomia – 4 úrovne

Poznámka: Môže byť užitočné čítať články v tomto poradí.

Ak by som mal krátko odpovedať na otázku: „Čo je spoločným prvkom všetkých nástrojov a techník pri práci človeka so sebou?“ odpovedal by som:

„Rozširovanie kapacity jeho vedomia“.

Znie to možno trochu učene. V praxi to znamená dve pomerne jednoduché (nie jednoducho dosiahnuteľné) veci: ako veľmi dokážeme vnímať to, čo sa v nás deje – a ako veľmi s tým dokážeme pracovať.

Ako to uchopiť?

V predošlom článku sme si ukázali, že vedomý život neznamená viac myslieť, ale viac si uvedomovať. Kapacita vedomia potom určuje, ako hlboko dokážeme s týmto uvedomovaním pracovať.

Aj táto téma má svoju prirodzenú komplexnosť, ale pre zjednodušenie môžete na svoju schopnosť „vedome žiť“ nazerať optikou viacerých úrovní kapacity vedomia.

Podľa rôznych zdrojov to môže vyzerať takto:

Pozrime sa na to podrobnejšie:

1. Reaktívna – na tejto úrovni je svet: „Deje sa mi to“.
   
   Vnútorný stav sa rovná „ja“. Som vtiahnutý do situácie a reagujem automaticky. Medzi impulzom a reakciou neexistuje žiadny priestor. Iba konám pod tlakom nenaplnených potrieb.
   
   Príkladom je hladný novorodenec z článku o logických úrovniach.
   
   
2. Reflektívna – na tejto úrovni sa objavuje dôležitý moment. Dochádza k oddeleniu „ja“ od „stavu“.
   
   Človek sa dokáže na chvíľu zastaviť a povedať si napríklad cítim hnev, som sklamaný, mám potrebu niečo dokázať. Dokáže vidieť, čo sa v ňom deje.
   
   Zatiaľ však nedokáže nič z toho meniť.
   
   Ak si spomeniete na článok o logických úrovniach, tak pri tejto kapacite vedomia možno dokážete pomenovať:
   
   – aké presvedčenia sa ozývajú
   – aké emócie sa objavujú
   – aké správanie nasleduje
   
   Ale ešte to nedokážete vedome ovplyvniť.
   
3. Regulatívna – na tejto úrovni prichádza schopnosť vedome regulovať seba.
   
   Človek dokáže:
   – ovplyvniť svoje správanie
   – aktivovať zdroje
   – meniť presvedčenia
   – oddialiť naplnenie potreby
   
   Napríklad dospelý človek vie vydržať hlad. Nie preto, že by hlad necítil, ale preto, že vie: „Najesť sa môžem aj neskôr. Nič sa mi nestane“.
   
   Regulatívna kapacita vedomia teda prináša schopnosť pracovať s tlakom potrieb. V istom zmysle je to schopnosť cítiť sa pod tlakom bezpečne, čo umožňuje voľbu reakcie na tlak.
   
   Táto kapacita vedomia však vychádza z jedného dôležitého vnútorného predpokladu. Často nevedomého. Je ním pocit: „Riešenie mám pod kontrolou“. Ak verím, že situáciu dokážem vyriešiť, dokážem uniesť súvisiace napätie.
   
   Existujú ale aj situácie, kde naša kontrola nad riešením neexistuje. Tam regulatívna kapacita vedomia narazí na svoje limity.
   
   
4. Integratívna – táto úroveň znamená schopnosť
   – uniesť napätie protikladov
   – uniesť napätie z vecí mimo našu kontrolu
   – prepájať v sebe polarity
   
   Na tejto úrovni nejde o to, aby som situáciu vyriešil. Ide o to, aby som vnútorne ustál jej nevyriešenie.
   
   Človek tu môže cítiť tlak, ale už nemusí konať len preto, aby sa ho zbavil.
   Napätie síce existuje – ale už nerozhoduje o tom, čo sa stane ďalej.
   
   Je to zručnosť povedať si: „Vnímam tlak, ale nemusím robiť to čo odo mňa žiada.“ V istom zmysle je to schopnosť „nepanikáriť“ ak riešenie neexistuje. Panikoa v tomto kontexte znamená automatickú reakciu, ktorej cieľom je necítiť tlak.

telesná skúsenosť

Keďže integrácia vedome pracuje s tlakom, nedá sa dosiahnuť myslením. V skutočnosti je práve myslenie často stratégiou ako sa tlaku snažíme vyhnúť. Preto si integrácia vyžaduje skúsenosť, v ktorej človek:

• cíti napätie
• neuniká pred ním
• napriek tomu ostáva celistvým

Pri integrácii človek prijíma napätie ako súčasť seba. Nie v zmysle chcem byť napätý, ale v zmysle môžem napätie cítiť a neutekať. Dovoliť si ho cítiť.

Nejde ale o krátkodobé napätie s dostupným riešením, ako napríklad hlad. Často ide o opakované napätie bez jednoduchého riešenia.

V istom zmysle je integrácia adaptáciou človeka na napätie. Postupne sa totiž ukáže, že nepríjemné nebolo napätie samotné, ale potreba okamžite ho odstrániť – čo v niektorých prípadoch nejde.

Ak si predstavíte paralelu s nádobou, v ktorej je vysoký tlak, tak pred integráciou tlak vyvoláva obavu, že nádoba nevydrží. Hrozí jej rozpad. Integráciou, vedomou prácou s tlakom, dochádza k skúsenosti, že nádoba dokáže tlaku odolať. Úľava tak neprichádza znížením tlaku, ale posiľnením dôvery v to, že tlak nespôsobí kolaps. Kľúčové ale je, že k tomu nedochádza racionálnym nahováraním si: „ja to vydržím“. Ide o vedomú telesnú skúsenosť, nie hecovanie sa.

prečo na tom záleží?

Rozširovanie kapacity vedomia znamená rozširovanie priestoru medzi impulzom a reakciou. A práve tento priestor je miesto, kde vzniká sloboda. Nie sloboda od niečoho vonku, ale vnútorná sloboda.

V ďalšom článku sa pozrieme na dva rôzne režimy ako ľudia s tlakom pracujú:

1. Regulácia
2. Integrácia

Práve tieto dva režimy určujú, či tlak v živote človeka jeho slobodu zmenšuje, alebo ju naopak rozširuje.

Ak vás zaujímajú možnosti ako s týmto konceptom pracovať vo vašej konkrétnej životnej situácii, môžeme sa na to pozrieť spoločne.