Integrita bytia – telo, myseľ, duša

Jedným z najčastejších omylov pri osobnostnom rozvoji je predstava, že je to mentálna činnosť. Je ľahké podľahnúť pocitu, že ak chcete v živote niečo zmeniť potrebujete „vedieť“ ako na to. Možno je to je „skratkovitosť“ našej mysle, ktorá slovíčko „vedieť“ interpretuje ako „racionálne poznať, mať informácie, rozumieť.“

Aby ste sa mohli bicyklovať potrebujete udržať rovnováhu. Rovnováhu udržíte tak, že dáte bicykel do pohybu tým, že budete krútiť pedálmi. To je všetko. Teraz už viete bicyklovať!

Ak ste niekedy sedeli na bicykli potom „viete, že vedieť sa bicyklovať je iné ako vedieť ako sa bicyklovať.“ V skutočnosti „vedieť“ má podstatne viac významov než racionálne poznať, mať informácie, rozumieť. Pretože uvedené významy predstavujú „vedieť“ na úrovni mysle.

„Vedieť“ sa ale dá aj na úrovni tela. Telo „vie“ kedy je hladné, smädné, kedy ho niečo bolí, hreje, páli atď. Aj keď si to neuvedomujeme aj telo „vie“. Vie aj to čo znamená bicyklovať, pretože rovnováhu, pohyb aj krútenie pedálmi dokáže telo cítiť.

A verte, či nie „vedieť“ sa dá aj na úrovni duše. „Viete“ ak niekoho milujete, viete ak je vám niekto nesympatický, viete či sa vám nejaké správanie páči, viete či niekam chcete ísť na dovolenku. Isteže dokážete o tom aj premýšľať, ale aj bez premýšľaní dokážete cítiť – vedieť – s čím je a s čím nie je vaša duša spokojná. Dokážete tiež „vedieť“, či a v čo väčšie veríte, a či vás to napĺňa pokojom.

Nieže by na snahe niečo vedieť racionálne bol niečo zlé. Ide skôr o to, že ak chcete vo svojom živote niečo reálne zmeniť potrebujete v danej téme „vedieť“ podstatne viac. Potrebujete sa vedieť inak cítiť a potrebujete „vedieť“ inak v seba veriť. Lenže k cíteniu sa nedá premyslieť. Myslenie je myslenie a cítenie je cítenie. Môžete premýšľať o tom čo cítite a môžete cítiť čo vo vás myslenie vyvoláva. Ale sú to odlišné veci.

Ak to so svojou osobnostnou transformáciou myslíte vážne urobte si láskavosť a zabudnite na to, že sa k lepšej verzii seba „premyslíte či preinformujete“. Nebude to fungovať. Sme trojjediné bytosti a máme telo, myseľ aj dušu. Nič z toho nie je viac než ostatné. Každé z toho má svoje špecifiká a každé z toho má svoje „limity“. Spokojný život sa nedosahuje vyberaním si z pomedzi toho, či povyšovaním jedného nad druhé. Skutočná spokojnosť sa dosahuje pochopením odlišností týchto našich častí a plným využívaním potenciálu každej z tých častí. Budovaním celistvosti a synergického efektu kedy 1 + 1 > 2.

Presne o tom je integrita bytia – telo, myseľ a duša. O rozvíjaní každej z našich častí a ich zmysluplnom prepájaní do komplexného celku. Pre získanie novej kvality v živote potrebujeme rozvinúť všetky súvisiace zručnosti naprieč celou našou bytosťou. Podobne ako pri bicyklovaní. Tak ak chcem napríklad novú prácu nestačí vedieť „pár fráz“ do životopisu. Dáva zmysel „vedieť“ podstatne viac. Vedieť akým človekom sa potrebujem stať? Vedieť cítiť to čo taký človek s novou prácou cíti. Vedieť veriť tomu v čo taký človek verí. Vedieť ako to robí, že je tým kým je? Skrátka vedieť sa stať niekým novým, v tele, v mysli, v duši.

Rozvíjanie týchto zručností je nad rámec „informačných médií“ ako sú články, obrázky, či videá, pretože tie vedia odovzdať len informáciu – racionálny rozmer konkrétnej témy. Pokiaľ však chcete rozvíjať svoju celistvosť nezaobídete sa bez techník NLP, meditácií, emočnej gramotnosti, Ho‘ oponopono, či akýchkoľvek iných, ktoré pracujú s komplexnou neurologickou skúsenosťou človeka. A to už nejde zmysluplne robiť v informačnom priestore. Skrátka v nejakom momente už video o bicyklovaní nestačí a potrebujete vysadnúť na skutočný bicykel.

Pod obrázkom nižšie nájdete prehľad toho ako môžete jednotlivá zložky bytia – telo, myseľ, duša – vnímať a pracovať s nimi.

Telo

Je hmotná „záležitosť“ a je našou kotvou k fyzickej realite, ktorú žijeme. Telo je v čase ukotvené vždy na „teraz“, na ten jedinečný a nenávratný moment v čase. Od toho sa odvíja a priestorová väzba tela na „tu“, pretože fyzicky nie je možné byť v jednom okamihu na rôznych miestach. Žiť tu a teraz znamená žiť telom.

Jazykom tela sú fyzické pocity ako hlad, smäd, zima, teplo, bolesť, hrča v hrdle a podobne. Je to spôsob, ktorým nám telo dáva vedieť v akom stave sa nachádza, čo potrebuje, čo mu prospieva a čo mu naopak škodí. Dôležité je chápať, že fyzické pocity sú tiež vždy tu a teraz. Môžete si spomienkami či predstavivosťou navodiť nejaký pocit, ale prežívate ho vždy v prítomnosti.

Rozvíjať schopnosť rozlišovať rôzne signály tela, napríklad odlíšiť reálny hlad od „pažravosti“ je súčasťou práce na rozvoji telesnej stránky bytia. Patrí sem aj schopnosť vedomia „seba“ vo vlastnom tele v zmysle kde v tele mám aktuálne sústredené vedomie, energiu a akú.

S telom pracujeme rôznymi spôsobmi, ktoré majú hmotnú podstatu. Strava, pitný režim, hygiena, dýchanie (vzduch je hmotný), fyzické činnosti (šport, manuálna práca, tanec, otužovanie, hranie na hudobný nástroj, …), či kontaktné aktivity ako masáže, alebo sex. Z hľadiska techník osobnostného rozvoja sem spadá rozvíjanie schopnosti vnímania „seba“ vo vlastnom tele. Kde v tele mám aktuálne pozornosť. Akú energiu tam cítim. K tomu môžu slúžiť rôzne techniky meditácií, NLP, autogénny tréning, joga a podobne.

Myseľ

Naša myseľ má schopnosť presúvať sa časom a priestorom. Dokáže mať spomienky aj predstavy a fantázie do budúcnosti. Je však viazaná na konkrétne miesto a čas. Hoci dokáže preskakovať veľmi rýchlo vždy keď sa niečím zaoberá je to o konkrétnom čase a konkrétnom mieste. Nemusí to však byť o tu a teraz. Naša myseľ si zručne poradí aj s vtedy a tam, alebo potom a inde. Myseľ je z hľadiska časopriestoru mostom medzi fyzickou realitou (telo – tu a teraz) a nekonečnou večnosťou (duša – vždy a všade).

Jazykom našej mysle sú slová. Keď o niečo premýšľate tak premýšľate v slovách. To je okrem iného aj užitočná pomôcka pokiaľ sa pokúšate meditovať. Začiatočníci si myslia, že meditácia je stav premýšľanie. V skutočnosti je meditácia „komplexný neurologický zážitok“. Môže obsahovať aj myšlienky, ale ide v nej viac o „vnímanie“ čo sa vo vás odohráva. Ak teda počas meditácie „počujete v hlave slová“ tak nemeditujete, ale premýšľate.

Zaujímavosťou našej mysle je, že je „komparatívna“ (porovnávajúca), a z toho pramení ako neobratne pracuje s „opakom niečoho“. Aby myseľ našla opak niečoho musí najprv spracovať to „niečo“, aby bolo možné s tým niečím to ostatné porovnať. Ak dostanete zadanie „Myslite na čokoľvek okrem zeleného krokodíla“ musíte prirodzene najprv myslieť na zeleného krokodíla, aby ste všetko ďalšie na čo myslíte mohli s krokodílom porovnať.

Taktiež platí, že myslenie, venovanie pozornosti niečomu, riadi tok energie v našom tele (nie len myslenie aby nedošlo k omylu) a tok energie ovplyvňuje ďalšie procesy v tele a aj to čo si „priťahujeme. Preto je rozdiel či dieťaťu poviete „Nespadni“, alebo „Prejdi sem ku mne“. To druhé upriamuje pozornosť na pozitívny výsledok a to prvé na to čo sa môže cestou pokaziť.

Za zmienku stojí aj skutočnosť, že racionálne založení ľudia si pod pojmom „priťahovať si do života“ predstavujú „pozitívne myslenie“. Asi je to spôsobené tým, že ich schopnosť vciťovať sa do niečoho je limitovaná. V skutočnosti však priťahovanie si do života riadia všetky energetické toky v nás a ide o to skôr „pozitívne sa naladiť“, tak že to až cítite v tele a nie iba pozitívne uvažovať. Vo všeobecnosti má pocit pred myšlienkou prednosť, býva silnejší. Každý kto sa niekedy cítil nepríjemne a v duchu si opakoval „som v pohode“ vie o čom je reč.

Nástroje pre prácu s mysľou sú myslím zrejmé. Čítanie, sledovanie videí, rozhovory. Skrátka intelektuálne činnosti. Pochopiteľne v reálnom živote je ťažké myslenie oddeliť od všetkého ostatného pretože neurologické procesy v nás sú komplexné a prebiehajú súbežne.

Duša

Špecifikom našej duše je skutočnosť, že presahuje priestor aj čas. Duša je vždy a všade. Čas a priestor sa jej netýka. Všetko čo bolo, je aj bude, tu, tam aj všade, je nám prístupne prostredníctvom našej duše. Duša je celok, jednota. Spojenie so všetkým, súčasť všetkého.

Isteže to neviem dokázať a isteže nie je samozrejmé mať ku všetkému prístup tak ako uvádzam. Napriek tomu verím, že máte svoju skúsenosť s prístupom k tomu, čo nejde racionálne vysvetliť a slovami opísať.

V istom zmysle je naša duša nám prideleným a nami spravovaným kúskom „ducha“ jednoty a podstaty bytia. Ak si vesmír, vedomie, zdroj, večnosť, či božskosť – hovorte tomu ako chcete – predstavíte ako Zem, potom vaša duša je to čo máte zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva. Je to váš podiel na „tom všetkom“.

V istom zmysle je naša duša nám prideleným a nami spravovaným kúskom „ducha“ jednoty a podstaty bytia. Ak si vesmír, vedomie, zdroj, večnosť, či božskosť – hovorte tomu ako chcete – predstavíte ako Zem, potom vaša duša je to čo máte zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva. Je to váš podiel na „tom všetkom“. Kde sa váš podiel vzal, je práve nejasné, ale isté je, že ho máte. A to sa počíta.

Jazykom našej duše sú emócie. Strach, hnev, vina, láska, radosť, či čokoľvek iné, vám v každej jednej chvíli dáva vedieť, ako to čo sa práve deje ladí s tým prečo vaša duša „je“. Ako to čo v danej chvíli prežívate súznie s potrebou vašej duše „byť“. Emócie sú indikátorom toho ako realita hmotného sveta – tu a teraz – zapadá do zámerov vašej existencie.

Pri práci s dušou vám okrem praktikovania vašej viery pomôžu aj techniky meditácií a rozvoja emočnej gramotnosti. V tejto oblasti viac než inde platí: „Počúvajte svoj vnútorný hlas“, pretože spiritualita nie je niečo čo si vyberáme, ale niečo čo si nás nájde keď sa tomu otvoríme.