Abraka-dabra a 5 dôležitých emócií

Ahojte! Často sa stretávam s tým, že moja práca ľuďom pripadá abstraktná. Emócie, spiritualita, integrita, atď. Samé „cudzie“ slová. Množstvo ľudí sa o tieto témy síce zaujíma, ale zaseknú sa pri otázke typu: „A na čo mi je to dobré keď niekto z mojich blízkych práve bojuje o život?“. Ale nie je núdza ani o banálnejšie názory: „Týmito abraka-dabra ja v potravinách nezaplatím.“

Asi prvá vec, ktorá sa mi žiada povedať je, že úprimná a hlboká práca na sebe samom tu nie je preto aby nás odtrhla od reality dňa. Tu nejde o mentálne cvičenie, ktorým zabudneme na reálny život a „ukojíme svoje ego“ predstavou, že bežný život je banalita pre blbých a „osvietení tieto sprostosti neriešia.“ Práve naopak. Tu ide o to, že zmysluplnou prácou s vlastnými emóciami, spiritualitou a integrovaním týchto vecí s našou racionalitou, môžeme práve tie bežné veci v živote zvládnuť ľahšie. Stačí k tomu pomerne „málo“. Vyhodiť si z hlavy koncept „separácie racionality, emócií a spirituality“ a presvedčenie, že racionalita je z toho najdôležitejšia, a naopak prijať koncept integrity toho všetkého vrátane poznania, že tieto veci najlepšie fungujú spoločne.

Dôvod prečo ľudia k hlbším témam hľadajú cestu pomaly je zvyčajne ten, že im prídu príliš abstraktné, neštruktúrované a vzdialené. Skrátka nevidia ich uplatnenie v reálnom živote. Je to prirodzené. Nikto stojac bosí na snehu sa nebude zaoberať otázkou akej farby majú byť čižmy.

Práve preto píšem dnešný článok v snahe „uchopiť abstraktné“ a priniesť kúsok imaginárneho sveta späť do reality. Požičiam si na tento účel 5 dôležitých emócií, ktoré životom sprevádzajú každého z nás. A zámerne som sa vyhol slovnej konštrukcii „emócií, ktorým čelíme“, pretože tento druh jazykovej sugescie vyvoláva dojem, že emócie sú niečo čomu treba čeliť.

V skutočnosti sú naše emócie šiestym zmyslom, jazykom našej duše, ktorému iba nerozumieme. Ale môžeme sa ho naučiť. Dobrým začiatkom je uvedomenie, že:

• každá emócia má pozitívny význam,
• nastáva za konkrétnych podmienok,
• nesie v sebe dôležitú správu,
• na jej spracovanie sú potrebné špecifické kroky – nie je potláčanie.

A pokiaľ človek nie len má tieto informácie, ale dokáže v reálnych životných situáciách podľa toho aj vedome konať, stáva sa emočno-spirituálna inteligencia rovnako reálnou a praktickou vecou ako príprava raňajok. Tak si ukážme ako na to 😊

Hnev

Nastáva vtedy keď niektoré z našich hraníc (pravidiel) boli prekročené, a to buď nami samotnými, alebo niekým iným. Posolstvo hnevu je upozorniť nás na potrebu ochrániť, alebo upraviť naše hranice. A akcie, ktorými dáva zmysel reagovať, ak cítime hnev, sú nasledovné:

• Ochrániť naše hranice, vymedziť sa, zastať sa seba, bojovať za to čo považujeme za dôležité v situáciách kedy to čo hnev spúšťa máme pod kontrolou
• Alebo posunúť naše hranice, stiahnuť sa a rešpektovať veci, ktoré pod kontrolou nemáme

Príklady:

• Ak som nahnevaný preto, že sa so mnou niekto rozpráva tónom, ktorý mi nevyhovuje poviem: „Dosť. Neželám si, aby si sa so mnou takto rozprával.“ To je ochrana hraníc a vymedzenie sa v situácii, ktorú pod kontrolou mám.
• Ak som nahnevaný na výsledky volieb akciou je rešpektovať, že väčšina rozhodla a moje politické preferencie sú v menšine.

Zvyčajne však máme tendenciu bojovať za veci, ktoré nezmeníme (nadávať na politiku), ale tam kde veci pod kontrolou máme si svoju neschopnosť zastať sa sami seba skôr ospravedlňujeme. „Veď on to tak nemyslel. Nič som mu nepovedal, lebo ja som nekonfliktný typ a chcem celosvetový mier.“

Strach

Nastáva vtedy keď nie sme pripravení na to čo má nastať. Ak mám strach z nejakej prezentácie možno som nepripravený odborne a možno som nepripravený emočne prijať jej prípadný neúspech. Ak sa bojím smrti nie som pripravený umrieť. To zvyčajne nastáva vtedy ak v podvedomí cítim, že mám ešte niečo vykonať, alebo ak nežijem naplnený život. Konkrétna situácia strachu vyžaduje podrobnejšie skúmanie nepripravenosti, ale posolstvo strachu je v podstate jednoduché: Priprav sa lepšie na to čo príde!

A z dešifrovania nepripravenosti ukrytej v strachu vyplýva aj následná akcia. Ak sa potrebujem viac učiť na skúšku idem sa učiť. Ak žijem nenaplnený život potrebujem hľadať čo by ma napĺňalo. To sa dá zistiť koučingom, meditáciou, alebo inými „abraka-dabra“. A keď už sme pri nich tak spirituálna interpretácia strachu v situácii, ktorú zvyčajne zvládame úplne bežne je „pozor niečo ti tu hrozí a je to mimo tvoju kontrolu“. To môžu byť situácie keď niekto ucíti neopodstatnený strach v budove kde roky pracuje a keď budovu opustí príde zemetrasenie.

Frustrácia

Nastáva vtedy, keď nedosahujeme výsledky na takej úrovni ako čakáme a v čase, v ktorom si myslíme, že by sme ich dosiahnuť mali. Upozorňuje nás na potrebu prehodnotiť náš cieľ, náš záväzok a oddanosť cieľu, ale tiež stratégiu, ktorou sa snažíme cieľ naplniť.

Takže akcie vyplývajúce z frustrácie sú:

• Prehodnotiť svoj záväzok k danému cieľu. Chcem do toho dávať toľko energie?
• Prehodnotiť cieľ ako taký a prípadne ho pustiť. Je to pre mňa naozaj dôležité?
• Prehodnotiť stratégiu. Je toto ten spôsob ako na to chcem ísť?

Vina

Nastáva vtedy keď nesplníme vlastný „štandard“. Keď konáme v rozpore s našimi hodnotami. Posolstvo z emócie viny je prosté: Už nikdy viac to nerob! A akcie, ktoré z toho plynú sú zrejmé tiež:

• Prijmi záväzok viac tak nekonať
• Urob čo je potrebné, aby si to napravil, vrátane ospravedlnenia ak je možné
• Odpusti si

Často krát sa ale uchýlime k hľadaniu riešenia ako si odpustiť, no prvé dva kroky preskočíme. Vtedy býva ťažké sám sebe odpustiť pretože naša duša vníma, že sa to môže zopakovať. Ešte sme neprijali záväzok viac tak nekonať a nenapravili sme čo bolo možné napraviť.

Smútok

Nastáva vtedy keď sme v živote prišli o niečo dôležité, alebo sme sa od toho odpojili, teda  nepripúšťame si dôležitosť toho pre náš život. Napríklad smútky po neúspešných vzťahoch zďaleka nemusia znamenať iba stratu „blízkosti“. Môžu sa dlhodobo objavovať u ľudí, ktorí sa v dôsledku skrachovaného vzťahu uzavreli pred blízkosťou a kŕmia sami seba predstavou, že blízkosť pre nich nie je dôležitá.

Posolstvom smútku teda je upozorniť nás na to, že niečo dôležité v našom živote chýba. Preto nás smútok vyzýva k nasledovným akciám:

• Pokúsiť sa získať čo sme stratili ak je to možné
• Úprimne v sebe oceniť to o čo sme prišli, alebo to pred čím sa zatvárame. Priznať tomu hodnotu.
• Byť vďačný za to čo v živote máme

Aj tu je celkom ľahké robiť chyby. Často po skončenom vzťahu smútime, ale máme tendenciu viniť toho druhého a v skutočnosti tým popierať to čo nám vzťah s ním dával. Nemusí byť jednoduché sa v tom vyznať pretože je kľudne možné, že sme ukončili vzťah kde dochádzalo k porušovaniu našich hraníc (hnev) a potrebovali sme sa vymedziť (akcia z hnevu), ale zároveň nám ten vzťah niečo dával o čo sme prišli (nastal smútok). Preto je tak ľahké lietať v emóciách a utopiť sa v hľadaní odpovede na otázku, ktorá emócia z tých čo vo mne víria je správna? Správne sú všetky!

Pri práci s emóciami neskúmajte prečo nastali a ani sa neobviňujte za to, že v nich máte zmätok a menia sa. Snažte sa vždy prijať posolstvo tej emócie, ktorú práve cítite a podniknúť akcie z plynúce z danej emócie. Pokiaľ podniknete primerané akcie spoznáte to vďaka úľave z nepríjemnej emócie.

No a pokiaľ ide o to ako preskúmať konkrétne príčiny a riešenie z nich tak to sa dá buď koučingom, alebo rôznymi technikami osobnostnej transformácie. Som vám v tomto smere k dispozícii. Podobne rozvíjanie osobnostných zručností ako rešpekt, vďačnosť, odpustenie a podobne nie je žiadne „vú dú“ a pokiaľ potrebujete pomôcť a poradiť, ako na to, neváhajte ma kontaktovať.

Verím, že vám tento článok pomohol dostať niektoré témy zo sveta „abraka-dabra“ do reality každodenného života. Majte sa spokojne.

Boris