Osobnostný rozvoj vs. osobnostná transformácia

Tí, ktorí ma poznáte osobne možno viete, že hoci sa vyše 25 rokov pohybujem vo svete informačných technológií, život ma v roku 2014 priviedol aj k témam, ktoré sa tradične označujú pojmami ako osobnostný rozvoj či koučing. Spájame si s nimi snahu človeka vedome pracovať na zmene seba samého.

Aj napriek tomu, že sú to pojmy pomerne známe, a dlhé roky som ich používal, dnes sa skôr pridržiavam slovného spojenia osobnostná transformácia, ktoré podľa mojej osobnej skúsenosti celý proces vystihuje lepšie. Možno si poviete, že je to iba iné označenie pre to isté, ale ja to vnímam tak, že sú dve odlišné veci.

V živote platí veľa princípov a jedným z nich je aj skutočnosť, že k tomu istému môže človek pristupovať rôzne a platí to aj pre oblasť vedomej snahy skvalitniť svoj život. A práve v tom odlišnom prístupe vnímam rozdiel medzi osobnostným rozvojom a osobnostnou transformáciou. Ja som mal v živote to šťastie, že hoci som sa snažil osobnostne rozvíjať, spoznal som ľudí, ktorí mi pomohli naštartovať proces osobnostnej transformácie.

Racionálne popísať rozdiel medzi tými dvoma prístupmi je pomerne náročné. Myslím, že to má niečo do činenia s tým, že kým osobnostný rozvoj je skôr intelektuálna činnosť, tak osobnostná transformácia je viac duchovná. A práve to duchovné býva obtiažne slovami popísať. A nie len to. Tým, že sme v západnej kultúre od malička vední k racionálnemu premýšľaniu naša duchovná stránka zaostáva. Je preto prirodzené, že pri skúmaní vecí okolo seba uprednostňujeme to, s čím sa častejšie stretávame a to čo vieme popísať a pochopiť. V tomto kontexte je to skôr pojem „osobnostný rozvoj“ pretože tušíme čo si pod tým máme predstaviť.

Skrátka je to nejaké vzdelávanie! Získavanie informácií, čítanie, knižiek, sledovanie, videí, rozhovory s trénermi a koučmi. To všetko s cieľom prísť na to ako môžeme využiť svoje silné stránky – a rozvinúť oblasti kde máme potenciál rastu – na to, aby sme žili kvalitnejší život. A je úplne jedno či sa osobnostnému rozvoju človek venovať chce, alebo je otrávený z toho, že to dnes na neho číha na každom rohu. Asi mi ale dáte za pravdu, že väčšina ľudí si vie predstaviť čo osobnostný rozvoj je.

Na druhej strane tejto úvahy stojí osobnostná transformácia a jej duchovný rozmer. A keď príde reč na duchovné otázky väčšina ľudí zaradí spiatočku. Niektorí si za tým nevedia nič predstaviť a niektorí iní si za tým niečo predstaviť vedia, no tá predstava sa im nepáči. A ďalšia skupina túto tému považuje za tak rozpačitú, že sa jej oblúkom vyhnú.

Existuje samozrejme aj skupina ľudí, ktorí vedú intenzívny duchovný život no dáva zmysel oddeľovať ho od bežného života. Nevnímajú potrebu prepojiť tieto svety v jeden celok. A žiada sa mi povedať (v duchu jedného zo spirituálnych princípov), že nech hoci každý človeka to vníma inak dáva zmysel túto individuálnu preferenciu každého rešpektovať.

A osobnostná transformácia, tak ako ju chápem ja, je téma pre tých, ktorí sa nenašli v žiadnej z predošlých skupín. A to vôbec neznamená, že osobnostná transformácia je len pre vyvolených! V skutočnom svete neexistuje žiadna liga výnimočných. Snáď jedinou výnimkou je vesmír – život – samotný, ktorý je nepochybne výnimočný, ale túto výnimočnosť všetci zdieľame takže sme si v nej všetci rovní.

Osobnostná transformácia je iba iná forma prístupu k sebe samému s cieľom obohatiť svoj život a prispieť tak k obohateniu života celkovo. Je to prístup, v ktorom okrem ambície niečo zmeniť (zvyčajne poháňanej racionalitou a egom) človek necháva priestor aj duchovnu (nech už si pod tým predstavujete čokoľvek), aby ním prúdilo a kráčalo ruka v ruke s jeho intelektom. Je to síce vedomá a racionálna snaha no obohatená o poznanie, že naša myseľ nie je jediný dar, ktorý sme dostali. Je to úsilie prepojiť to všetko kým sme do jednoty tela, mysle a duše.

Je to stav kedy okrem otázok „Čo v živote chcem?“ či „Ako to môžem dosiahnuť?“, ktoré sú zamerané na cieľ, človek kladie sám sebe aj ďalšie otázky, ktoré sú viac zamerané na cestu k cieľu a spôsob jeho dosiahnutia. „Prečo túžim dosiahnuť to čo chcem?“, „Akým človekom budem ak to dosiahnem takto?“, „Je to čo chcem, a spôsob, ktorým to dosahujem v súlade s tým akým človekom chcem byť, alebo je to iba únikom pred niečím z čoho mám strach?“, „Prečo tejto životnej situácii čelím a čo sa z toho dozvedám o sebe samom?“

Sú to iba príklady otázok a ich zoznam je nepochybne nekonečný. Možno aj preto to mnoho ľudí odradí od toho aby si ich kládli. Veď predsa otázky sú na to aby sa zodpovedali! V osobnostnom rozvoji to tak je no v osobnostnej transformácii to tak byť nemusí. Pretože to čo človeka v skutočnosti transformuje nie sú odpovede, ale proces ich hľadania.

A hľadať môže človek v knižnici, hlave no aj v srdci. A paradoxne tam je ukrytých nie len veľa dôležitých odpovedí ale aj veľa dôležitých otázok. Ak sa človeku darí klásť si ich podporuje tým proces, ktorý akoby niekedy bežal nezávisle od neho. Proces osobnostnej transformácie. Vďaka tomu sa človek môže v živote realizovať inak, z inej úrovne vedomia,  než by sa realizoval iba na základe názorov a ambícií vlastnej mysle. Ako som spomínal, nie je ľahké to slovami popísať. Ale to, že niečo popísať nevieme ešte neznamená, že to neexistuje.