Transformačný biznis koučing

Dnes si už prakticky každá spoločnosť uvedomuje, že jej výsledky závisia od toho ako kvalitných ľudí má a tiež od toho ako jej zamestnanci využívajú všetky svoje schopnosti v prospech cieľov firmy. Sofistikované výberové pohovory, odborné školenia, assementy zamestnancov, rozvoj mäkkých zručností, 360 stupňové spätné väzby, KPI-čka, pohyblivé zložky platu, firemné benefity, team buildingy, leadership, či mentoring sa stali štandardnou súčasťou interných procesov firiem s cieľom čo najefektívnejšie dosahovať stanovené ciele. To všetko má svoj zmysel, ale …

Nikto nedokáže dosahovať výsledky v rozpore so sebou samým!

Nech robíme v živote čokoľvek, a naša práca je súčasťou nášho života, robíme to so snahou naplniť si vyššie hodnoty prípadne sa vyhnúť niečomu neželanému. Aj keď je tento proces zvyčajne nevedomý neustále na pozadí prebieha a všetko riadi. Môžete mať vo firme napríklad šikovného, lojálneho a výkonného zamestnanca, ktorý ale nevie veci delegovať. Zaplatíte mu školenie, ukážete mu ako sa deleguje, nastavíte mu to ako cieľ na najbližší rok, vypíšete mu cieľovú odmenu a …

… a nič sa nezmení. Pošlete ho na „assement“ a vráti sa vám odpoveď, že ho máte nechať v úlohe špecialistu lebo delegovať nevie. A vy sa s uspokojíte, lebo z krokodíla vegetariána urobiť nejde. Má to svoju logiku, ale možno ste sa práve pripravili o skvelého lídra, ktorý mohol naučiť ďalších to čo vie. Akurát nevedel prísť na to prečo nechce úlohy delegovať.

A možno je za tým iba nevedomý strach. „Ak budem delegovať úlohy nebudú ma mať radi. Budú si myslieť, že im rozkazujem. Budem neprijatý.“ Takto to v nás funguje. Niečo vo vnútri nás sústavne dohliada na to, aby sme boli „v bezpečí“.

Ak urobím toto a takto, čo tým vnútorne získam, prípadne čo tým vnútorne stratím?

To je vnútorná dilema, ktorú prežívame pri každom rozhodovaní. Pre mnoho životných situácií už máme aj automatické odpovede a ani si tej dilemy nie sme vedomý. „Ja nemôžem byť šéf čo deleguje, lebo skončím osamelý“. Váš zamestnanec z príkladu vyššie môže nevedome prežívať niečo podobné.

Žijeme dobu ilúzie údajných výhod fragmentácie osobnosti! Z nepochopiteľných príčin veľa firiem uverilo predstave, že ich zamestnanci si svoj osobný život nechávajú na začiatku smeny dole na vrátnici a vyzdvihnú si ho tam keď im pracovná doba skončí. Snaha porozumieť zamestnancom a ich vnútornej motivácii sa tak zredukovala na pár odrážok v náplni práce, prípadne do jedného odstavca v správe z ročného hodnotiaceho stretnutia. Samozrejme, že pri takomto prístupe ostáva to podstatné ukryté pod povrchom, ale ilúzia dokonalého riadenia ľudí tým netrpí. Kto už by sa zaťažoval tým čo nie je vidieť na prvý pohľad? Daň za túto manažérsku abstrakciu je vysoká. Prehliadať kľúčové faktory osobnosti zamestnanca sa nevypláca bez ohľadu na použitý štýl riadenia a bez ohľadu na to čo kto podpísal v pracovnej zmluve.

Obava zo zasahovania do osobných vecí zamestnancov. Ak aj niektoré firmy hľadajú cesty ako s vnútornou motiváciou zamestnancov pracovať môžu sa zaseknúť na mantre ochrany osobných údajov. Pravda, toto je v ére GDPR silný argument. Veď povedzme si pravdu, dnes už sa pomaly nemôže predstaviť ani James Bond, bez toho, aby podpísal súhlas na spracovanie osobných údajov. Realita pracovného života je však ďaleko prozaickejšia. Pri troche snahy a zdravého rozumu dokáže každá firma nájsť hranicu medzi neoprávneným zásahom do súkromia zamestnancov a možnosťou dať im priestor niečo dôležité v sebe objaviť.

Všetky problémy vyššie je však možné elegantne prekonať prostredníctvom transformačného biznis koučingu zamestnancov.

Platí totiž, že my ľudia sme celistvé bytosti a hoci máme v živote rôzne úlohy, naša osobnosť sa prejavuje v každej z nich. Nosíme si ju aj do zamestnania a ovplyvňuje nás pri tom čo v práci robíme aj ako. Vďaka koučingu môže každý sám v sebe nájsť odpovede na tie dôležité otázky, vrátane svojej vnútornej motivácie pre dané zamestnanie. A tým, že odpovede hľadá človek sám v sebe odpadá aj problém s ochranou osobných údajov, pretože je to zamestnanec, kto spoznáva svoju osobnosť v prospech firemných cieľov a nie je to firma kto spoznáva zamestnanca.

Ako transformačný biznis koučing funguje?

Pre porozumenie biznis koučingu je dobré najprv pochopiť rozdiel medzi koučingom obecne a mentoringom. Pri mentoringu (odbornom vedení) sa mentor, ktorým môže byť vo firme aj nadriadený zamestnanca, snaží zamestnanca smerovať k dosiahnutiu výsledku prostredníctvom „best practices“. Mentor sa snaží so zamestnancom dosiahnuť objektívne najlepší výsledok vychádzajúc z predpokladov, že mentor vie lepšie ako mentorovaný čo je správne urobiť, a že zamestnanec urobí čo sa vyžaduje, lebo má povinnosti plynúce zo zmluvy. Manažérsky do dáva zmysel no každá firma zrejme pozná prípady keď takáto snaha škrípe. Dôvod je pri tom prostý a nemusí to vôbec znamenať, že sa zamestnanec na danú pozíciu nehodí. Jednoducho iba to čo je pre zamestnanca vnútorne dôležité neladí s tým čo resp. ako od neho firma vyžaduje.

V klasickom koučingu ide naopak výhradne o ciele a spôsoby koučovaného. Kouč neurčuje koučovanému smer čo má urobiť a ani mu nedáva rady ako to má urobiť. Naopak kladie mu špecifické otázky v snahe pomôcť koučovanému pochopiť čo urobiť chce či nechce a prečo. Koučing vychádza z predpokladu, že každý má v sebe všetko potrebné, aby urobil to čo je pre neho subjektívne správne a koučing mu pomáha objaviť to v sebe.

Biznis koučing je špecifická forma koučingu kedy firma zamestnancovi sponzoruje koučing so zámerom plne využiť jeho potenciál pri plnení firemných cieľov. V tomto procese sponzor, zvyčajne nadriadený zamestnanca, určuje čo má byť koučingom dosiahnuté, napríklad zlepšenie schopnosti koučovaného delegovať prácu v tíme. Dôležité je však rozumieť tomu, že koučing vychádza zo slobody koučovaného. Nie je to školenie ani mentoring, čo má koučovaný dosiahnuť. Naopak, predpokladá sa, že koučovaný je na delegovanie vyškolený a má slobodný záujem zlepšiť sa v delegovaní. Iba z nejakého vnútorného dôvodu nevie dosiahnuť požadované výsledky. A práve v tom mu môže pomôcť koučing.