Päť otázok o probléme

Býva to tak, že po nástrojoch osobnostného rozvoja zvyčajne siahame až keď niečo v našom živote nejde tak ako by sme chceli. Je to prirodzené. Načo sa vŕtať v niečom čo funguje. Problém, tak tomu zvykneme hovoriť, je jednoducho spúšťačom potreby zmien v našom živote.

Zvyčajne tiež platí, že pokiaľ už nejakému problému čelíme našou prvoradou snahou je vyriešiť ho a dostať sa z problémového stavu do stavu, ktorý je pre nás buď želaný, alebo aspoň prijateľný. Logicky si preto ako prvú kladieme otázku „Ako sa z tohto problému dostať?“ Hoci je to dôležitá otázka nie je zďaleka jediná možná. V skutočnosti existuje až päť užitočných otázok o probléme, ktoré dáva zmysel si klásť. V tomto článku sa na nich pozrieme podrobnejšie, pretože platí, že odpovede sú iba také dobré ako dobré sú otázky.

Každá z otázok, o ktorých bude reč nižšie vychádza z princípu, že na tom čo prežívame máme svoju spoluúčasť. Nesieme za to spoluzodpovednosť aj keď na to často zabúdame. V živote je totiž ľahké podľahnúť pocitu, že veci sa nám len tak samovoľne dejú. V skutočnosti ale platí, že mi k tomu prispievame. Spoluvytvárame to. A nemám teraz na mysli len spirituálne „priťahovanie si“ vecí do života, hoci aj to k tomu patrí. V každom prípade prvým krokom k možnosti niečo zmeniť je začať si uvedomovať svoj podiel na tom čo „sa deje“. A dobrým spôsobom ako ten vlastný podiel objaviť je spomínaných päť otázok o probléme.

1. Ako sa do toho problému dostávam?

Povedzme, že máte rád/rada dochvíľnosť a váš partner zvyčajne mešká. Aj dnes ste si dohodli večeru a tak ste pred reštauráciu päť minút pre termínom. Vaša spoločnosť ale príde o dvadsať minút neskôr. Pravdepodobne sa nevyhnete debate „Prečo mi to stále robíš? Vieš aké je to pre mňa dôležité“. Skrátka čelíte problému „Niekto mešká a ja neznášam keď niekto mešká“.

Poviete si: „S tým ja ale nič nemám. Ja som jasne povedal, že nemám rád meškanie. Nemôžem za to, že druhý človek mešká.“ Samozrejme, že nemáte pod kontrolou správanie iného človeka, ale stále platí princíp „Externý impulz spúšťa interný konflikt“. Problém, ktorému čelíte nie je to, že druhá strana mešká. Váš problém je, že meškanie inej osoby neznášate a to je už niečo čo je vaše.

Spôsobov ako sa do toho problému dostávate môže byť veľa a rôznych. Od úplne praktických typu „Viem, že tento človek je nedochvíľny, ale dávam tomu šancu“, prípadne „Veď ja ho/ju zmením“, až po dôvody „spirituálne“ typu „Priťahujem si do života nedochvíľnych ľudí lebo sa potrebujem naučiť …“ A samozrejme sú možné rôzne kombinácie spôsobov ako sa do toho problému dostávate.

Obecne sa pri tejto aj pri ďalších otázkach o probléme môžete oprieť o logické úrovne z NLP, kde na všetko čo robíte môžete nazerať z hľadiska prostredia (kde to robím?), správania/konania (čo robím?), zdroje/schopnosti (ako to robím?), hodnoty/presvedčenia (prečo to robím?), identita (kým som/budem keď to robím?), vyšší zmysel/misia (čo väčšie ako ja sám tým dosiahnem?)  

Cieľom tohto článku samozrejme nie je nájsť konkrétne odpovede na to ako sa do nejakého problému dostávate. To je niečo čo si každý potrebuje odpracovať sám pri každom individuálnom probléme. Je ale užitočné položiť si otázku „Ako sa do toho problému dostávam?“ a hľadať na ňu v sebe odpovede. Budete prekvapený, čo všetko vám tam vyskočí a možno zistíte, že ak sa nejakému problému viete vyhnúť – nedostávať sa doň – tak ostatné otázky o probléme stratia zmysel.

2. Ako sa v tom probléme udržiavam?

Nie, nedajte sa oklamať! Ostatné otázky o probléme zmysel nestrácajú. V princípe ide o to, že každý „problém“ má svoj „životný cyklus“ a jednotlivé otázky o probléme poskytujú stratégie, ako v tej ktorej fáze cyklu problém eliminovať. Asi nikdy nie sme v stave, že pre všetky problémy ovládame všetky stratégie a obecne platí, že čím viac stratégií ako problém eliminovať poznáte tým väčšia je vaša šanca problém nemať.

Preto je na mieste aj druhá otázka „Ako sa v tom probléme udržiavam?“ Cieľom tejto otázky je zistiť aká je vaša spoluúčasť na tom, že keď ten problém nastane tak sa v ňom udržiavate. Nezabudnite, ale že v našom príklade nie je problémom to, že niekto mešká, ale to že vás to štve. Tak otázka nie je „Ako sa udržujem v tom, že on/ona mešká?“, ale „Ako sa udržujem v tom, že ma to štve?“

Odpovede opäť nájdete v sebe. Dôležité je ale chápať, že máte spoluúčasť na tom, že ten problém pretrváva. Ako to teda robíte, že sa udržujete v tom, že vás to štve? Možno to partnerovi vyčítate a tým podporujete to, že vás to štve. Možno to naopak dusíte v sebe a preto vás to štve. Základom pri osobnostnom rozvoji je vnímať, že hoci otázky sú spoločné – Ako sa v tom probléme udržiavam? – tak odpovede sú individuálne. Každý to robí inak, že sa v nejakom probléme udržiava. Preto potrebujete nájsť svoju odpoveď.

A dokonca nie jednu. V skutočnosti na túto aj na ostatné otázky môže existovať viacero odpovedí. Môžu sa meniť v čase, alebo sa kombinovať. Raz sa do problému dostávate nejako a potom zase inak. Niekedy sa v probléme udržujte tak a inokedy inak. Osobnostný rozvoj nie je diaľnica z A do B. Je to spleť cestičiek a zákutí, ktoré človek v sebe objavuje postupne. A každá odpoveď, ktorú po tej ceste dostaneme je priestorom pre náš rozvoj. Obzvlášť frustrujúce môže byť, a stáva sa aj to, že niekedy máme protichodné spôsoby ako sa do nejakého problému dostať, a/alebo ako sa v ňom udržiavame.

3. Ako by ten problém nemusel byť problémom?

Problém, alebo problémový stav, je obecne niečo v čom nechcete zotrvať, pretože je vám to nepríjemné. Napríklad vás štve, že niekto mešká. Z tejto definície problému tiež vyplýva ďalšia možná stratégia ako k riešeniu pristúpiť. Je ukrytá v odpovedi na otázku „Ako by ten problém nemusel byť problémom?“

Pozor! Tu nejde o to odísť z toho problému do stavu, ktorý je prijateľný. To je predmetom ďalšej otázky. Tu ide o to zistiť, čo v sebe potrebujeme rozvinúť, aby stav, ktorý za problém považujeme sme za problém nepovažovali. V našom príklade je to otázka „Čo sa potrebujem naučiť, aby ma meškanie iných neštvalo?“

Je to logická úvaha, pretože počas života zažívame rôzne stavy a našťastie iba niektoré z nich považujeme za problémové. Preto je namieste pýtať sa ako by to čo dnes pre nás je problémom mohlo byť pre nás prijateľné.

Samozrejme, že aj pri tejto otázke, podobne ako pri ďalších, sú možné rôzne odpovede. Možno mám nejaké presvedčenie, že meškanie je neúctivé a uráža ma to. Možno o sebe pochybujem a cez dochvíľnosť dostávam od ľudí rešpekt a uznanie čo mi dvíha sebavedomie. Možno potrebujem rozvinúť emočnú gramotnosť a lepšie pracovať s nejakou emóciou. Táto otázka pomerne úzko súvisí s otázkou číslo päť nižšie.

Bez ohľadu na možné odpovede môže byť užitočné zisťovať ako by to čo je pre vás neprijateľné mohlo byť prijateľným. Dobrou stratégiou v tomto smere je „modelovanie“ iných prijateľných stavov. Nájdite nejakú situáciu – stav – kedy sa cítite príjemne a porovnávajte čo je vtedy iné. Ako to robíte, že sa v iných situáciách cítite inak. Čo si z toho viete zobrať do tejto situácie aby problém nemusel byť problémom.

4. Ako sa z toho problému dostanem?

Tak táto otázka asi ani nepotrebuje bližší komentár. Je to tá úplne prvá, ktorá každému napadne ak čelí nejakému problému. Nepochybne máte svoje stratégie na tie najčastejšie problémy, ktoré sa vám opakujú. Mimochodom z podstaty problému vyplýva, že problém sa „musí opakovať, alebo pretrváva“, pretože riešiť niečo čo sa objavilo na pár sekúnd a už sa nikdy neobjaví nestojí za námahu.

Aj preto sa pod otázkou „Ako sa z toho problému dostanem?“ v skutočnosti ukrývajú aj tie ostatné otázky hoci nie vždy ich vieme pomenovať. Ak ale riešime problém – opakujúci sa alebo pretrvávajúci – tak chceme viacero vecí. Chceme aby nenastával, chceme aby ak nastane tak aby rýchlo odznel, alebo chceme aby pre nás problémom vôbec nebol.

Tak či onak stojí za pozornosť pozrieť sa na stratégie, ktoré pri danom probléme používate, pretože nefungujú. Ak by fungovali, už by to problém nebol. Nenastával by opakovane a nepretrvával by. Možno to znie cynicky, ale z nefunkčných stratégií sa dá veľa naučiť. Je to síce učenie sa „vylučovacou metódou“ ale je to užitočné. Ak sa z nejakého problému „dostávate“ nejakou stratégiou a ten problém sa opakuje potom viete, že týmto spôsobom sa z toho problému dostať neviete.

To čo dáva zmysel vtedy vyskúšať je začať robiť presný opak. Viem, znie to lacno a možno šialene, ale verte mi, že je to platný pokus. Ak ma štve, že niekto mešká a ja každému zdôrazňujem aká ja pre mňa dochvíľnosť dôležitá a vyčítam keď niekto mešká, tak vyskúšam nezdôrazňovať ton a nevyčítať. Kľúčové je v tom slovíčko „vyskúšam“. Pointa nie je v tom, že vám robenie opaku garantuje výsledok. Pointa je v tom, že ak veci robíte stále rovnako chýba vám skúsenosť s niečím iným. Ak to niečo vyskúšate zistíte ako sa v tom cítite. Pripúšťam, že možno zistíte, že to opačné je ešte horšie. Mne však skúšať robiť veci opačne zvyčajne funguje. Je to oslobodzujúce v tom zmysle, že máte viac možností ako k problému pristupovať a to samo o sebe dáva lepší pocit voľnosti. A to je kľúčová zmena pri riešení každého problému, pretože súčasťou dlhodobo sa opakujúcich a pretrvávajúcich problémov býva pocit bezmocnosti.

5. Aký problém sa ukrýva za problémom?

Obrovskou výhodou našej osobnosti, a zároveň výzvou pre osobnostný rozvoj, je fakt, že naše neurologické procesy sú nelineárne. Asi ste už videli obrázok, alebo vizualizáciu neurónových prepojení v mozgu. Je to sieť. Z jedného neurónu vedú spojenia k mnohým iným neurónom, nie iba k jednému. A po tejto neurónovej sieti sa šíria elektrické impulzy. Prečo o tom hovorím? Pretože to zásadne súvisí s tým, akým problémom čelíme a aké riešenia sa nám núkajú.

Naša racionálna myseľ má tendenciu myslieť logicky (z A do B) a kauzálne (A je príčinou B). Zo štruktúry neurónov nášho mozgu ale vyplýva niečo iné. Fakt, že z A sa dá ísť do B, C, D, E, F … súčasne, pretože elektrický signál v mozgu sa šíri neurónovými prepojeniami paralelne, naraz rôznymi smermi v tom istom čase. Taktiež platí, že A, B, C, D, E, … môžu byť príčinou F, tiež súčasne.

Pod A, B, C, D, … si môžete predstaviť akúkoľvek neurologickú činnosť. Od toho, že na niečo myslíte, cez to, že niekomu niečo hovoríte až po to ako sa pri tom cítite. Skrátka sme veľmi komplexné bytosti a tomu odpovedajú aj procesy, ktoré v nás prebiehajú. Všetko v nás so všetkým v nás súvisí. Myšlienky vyvolávajú emócie. Podnety z okolia vyvolávajú myšlienky. Nedá sa to v celej komplexnosti opísať slovne. Skrátka vždy sa v nás deje veľa vecí súčasne a to aké veci sa dejú je ovplyvnené neurónovými prepojeniami v mozgu. Podľa toho aké neurónové prepojenia máme v mozgu vybudované tak sa pri jednotlivých činnostiach aktivujú iné mozgové centrá viac či menej automaticky. Napríklad niekto je viac racionálny a niekto skôr emotívny a pod.

Z toho tiež vyplýva, že akýkoľvek problém, ktorý máte môže za sebou ukrývať množstvo rôznych príčin. Je za ním ukrytý komplexný vzorec toho čo si myslíte, o čo ste presvedčený, akým emóciám sa chcete vyhnúť atď. Skrátka za problémom, ktorému čelíte sa skrýva iný problém a zvyčajne nie jeden. Môže ich byť niekoľko a tie pramenia z takzvaných „vzorcov“, ktoré nie sú nič iné než aktuálna štruktúra neurónov v našom mozgu, ktorá sa v podobných situáciách aktivuje.

Pozrite sa na to z opačnej strany. Povedzme, že vás štve nedochvíľnosť, ale nikdy ľuďom vopred nepoviete, že prísť na čas je pre vás dôležité. V takom prípade je to mimochodom asi jeden zo spôsobov „Ako sa do toho problému dostávate?“, lebo ľudia možno ani len netušia, že vás ich meškanie štve. Možno meškanie ľuďom ani nevyčítate takže celé stretnutie, ktoré začalo s omeškaním presedíte ako natlakovaný hrniec a to je možno ten váš spôsob „Ako sa v tom probléme udržiavate?“. A možno to vaše mlčanie súvisí s tým, že nemáte rád konflikty, alebo máte strach, že ak sa ozvete ľudia vás odmietnu a ostanete sám. A to je možno ten problém ukrytý za problémom.

Dobré na takomto poznaní je, stále je to iba príklad, že problémy ukryté hlbšie, za tými problémami, ktoré vidíme, sa zvyčajne prejavujú na rôznych miestach v živote. Inak povedané ak sa vyhýbate konfliktom a naučíte sa „zastať sa sám seba pri meškaní iných“ pomôže vám to aj inde v živote, nie len pri nedochvíľnosti. Podobne ak sa obávate samoty a nájdete spôsob ako sa s ňou zmieriť a pripustiť si ju otvorí vám to dvere k spokojnejšiemu životu v mnohých iných situáciách.

Aj pri tejto otázke teda platí, že odpoveď na otázku „Aký problém sa skrýva za problémom?“ bude individuálna, ale má zmysel si tú otázku klásť. Nenechajte sa znechutiť tým, že za jedným problém možno objavíte X ďalších. Pretože všetko súvisí so všetkým, tak každý jeden problém, s ktorým sa v sebe zmysluplne vysporiadate, vyrieši množstvo rôznych situácií a na riešenie ostane o jeden problém menej. Osobnostný rozvoj je ako rozmotávanie klbka. Každý uzlík bráni rozmotať tie ďalšie. Je jedno, ktorým uzlíkom začnete, asi tým čo je najbližšie a viete ho rozmotať, ale s jeho rozmotaním sa uľahčí rozmotáva nie tých ostatných.