Skôr než pôjdete ďalej

Poznámka: Môže byť užitočné čítať články v tomto poradí.

V predošlých článkoch sme si predstavili niekoľko konceptov:

• Ako fungujú logické úrovne
• Čo sú potreby a ako si ich napĺňame
• Že vedomý život nie je myslenie
• Štyri úrovne kapacity vedomia
• Dva spôsoby práce s vnútorným tlakom
• Aký je rozdiel medzi integráciou a únikom

Kým pôjdete ďalej môže byť užitočné uvedené veci spojiť a pozrieť sa ešte na ďalšie súvislosti.

ako vzniká sloboda?

Sloboda je často chápaná ako nezávislosť od vonkajšieho prostredia. Môžem ísť kam chcem, môžem si robiť čo chcem – v zmysle nemusím sa pýtať nikoho iného. V skutočnosti je sloboda, ale viac vnútornou kvalitou – je to nezávislosť „ja“ od vnútorného stavu.

Skúste sa na to pozrieť optikou kapacity vedomia.

• Ak konáte reaktívne možno ste nevedome šťastní, ale nie je to vaša voľba. Ste len usmiatou figúrkou na šnúrkach, ktoré ťahá vaša nevedomosť.
• Na reflexívnej kapacite vedomia už uvidíte javisko aj šnúrky, ale vyrušuje vás, že za šnúrky neťaháte. Tu si človek začína uvedomovať svoju vnútornú neslobodu.
• Pri regulatívnej kapacite začnete za šnúrky konečne ťahať vy. Máte síce pocit slobody, ale bábka je už vyrobená. Jej možnosti sú už dané a scenár je už napísaný. Táto úroveň môže pôsobiť ako plná sloboda, ale je len slobodou v rámci hraníc toho, za koho sa človek považuje.
• Až na integratívnej kapacite vedomia je to predstavenie celé vaše. Ste to vy, kto vyrába bábku, píše jej príbeh aj ťahá za šnúrky počas predstavenia. Tu získavate plnú slobodu. Slobodu pretvárať sa.

Zachytáva to nasledovný obrázok:

Z uvedeného vyplýva, že pri kapacite vedomia platí: „Čím širšia, tým lepšie“. Jednoducho preto, že to otvára dvere k slobodnejšiemu životu.

Vnútorná sloboda je schopnosť nepovažovať nič v sebe za pevne dané a spájať si to s „to som ja“. Je to dovolenie sebe samému skúmať odkiaľ veci vo mne pochádzajú a udelenie si práva meniť ich.

Nie je to však vzbura bez súdnosti a zodpovednosti. Je to otvorenie dverí, cez ktoré môže aktuálne „ja“ vykročiť k novému „ja“. Je to posun k novému „ja“, ale spôsobom, ktorý rešpektuje aktuálne „ja“.

Môžete to vidieť na nasledovnom obrázku:

ako k tomu smerovať?

Spôsobov ako sa k širšej kapacite vedomia môžete posúvať je množstvo. Kurzy či semináre osobnostného rozvoja. Individuálny koučing alebo skupinové formáty osobnostnej transformácie. Je toho plný internet.

Ak sa tým smerom rozhodnete kráčať prosím neste so sebou aj poznanie, že k širšej kapacite vedomia sa nemôžete „premyslieť“. Hľadajte kurzy a semináre, kde sa veci neučia iba ako informácie, ale kde sa „skúsenosť žije“.

Hľadajte niečo kde myseľ nevládne všetkému okolo, ale je len rovnocennou súčasťou ďalších dôležitých súčastí vás. Miesto kde telo, myseľ a duša tvoria jeden celok, v strede, ktorého je priestor pre vašu integitu. A vedomé „ja“ je nad tým všetkým ako to ukazuje nasledovný obrázok.

zamotáva sa to

Ak by sa vám to, čo odznelo doposiaľ zadlo jednoduché 🙂 všimnite si prosím ešte nasledovne súvislosti:

• Kapacita vedomia je kontextuálne závislá.
  Na „prvú“ vyzerá koncept kapacity vedomia pomerne jednoducho: „Potrebujem zvládnuť štyri úrovne, ale už som na tretej. Ja už sa regulujem. Včera som vydržal tri hodiny nejesť. Takže dnes si dám krátke integračné cvičenie a zajtra poobede – hotovo“ :).
  
  Všimnite si prosím, že vaša kapacita vedomia sa výrazne líši v závislosti od mnohých faktorov:
  – Prostredie (práca, rodina, krúžok šikovných rúk, kostol, …)
  – Konkrétni ľudia (rodičia, partner, deti, kolegovia, susedia, neznámi, …)
  – Konkrétne situácie
  
  To všetko vytvára takmer nekonečný počet kombinácií a v každej z nich treba kapacitu vedomia rozširovať „takmer“ samostatne.
  
  Píšem „takmer“ pretože je tu aj dobrá správa. Naše vnútorné vzorce sa často prejavujú vo viacerých kontextoch podobne. Takže ak rozšírime kapacitu vedomia vo vzťahu k nejakému kontextu je veľmi pravdepodobné, že sa to zlepší aj inde. Naša intervencia – zmena seba – v inom kontexte nebude vyžadovať toľko úsilia. Ak napríklad neviem povedať „nie“ a rozšírim svoju kapacitu vedomia tak, že to dokážem regulovať v práci, asi sa zlepší aj moja schopnosť povedať „nie“ inde.
  
  Tak či onak počítajte s tým, že rozširovanie kapacity vedomia je dlhodobý proces a v istom zmysle nikdy nekončí. Každé nové rozšírenie v nejakom kontexte prináša úľavu a nové výzvy súčasne. Nejde o to dostať sa do cieľa. Ide o to, že kráčanie smerom k širšej kapacite vedomia priebežne zlepšuje kvalitu života.
  
• Nie je to lineárne, je to multidimenzionálne s rekurziou:
  Aby toho nebolo málo tak práca so sebou nie je lineárna. Je to práca v niekoľkých rozmeroch, kde všetko súvisí so všetkým.
  
  Navyše je to rekurzívne. To je termín z IT sveta označujúci skutočnosť kedy nejaká časť programu volá samú seba. A platí to aj pre našu osobnosť.
  
  Ak napríklad rozvíjame svoju osobnosť tak jej rozvoj (naša schopnosť rozvíjať sa) je našou osobnosťou ovplyvnený. Môžete sa na to pozrieť takto:
  – Máte potrebu sa rozvíjať tak sa rozvíjate – reaktívna úroveň
  – Uvedomujete si, že sa rozvíjate ale neovládate to – reflexívna úroveň
  – Objavíte techniky rozvoja a vyberiete si – regulatívna úroveň
  – A narazíte na limity rozvoja lebo niečo nemáte integrované. Napríklad koncept širokej vnútornej slobody sa vám ako téma rozvoja páči ale narazí na protipól etiky či vierovyznania.
  
  Opäť zdôraznujem, že osobnostná transformácia nepozná čo je správne alebo nesprávne. Iba ukazuje čo všetko v nás môže na seba naraziť a ako. Výber ďalšieho postupu necháva vždy na nás, v podobe vety: „Tak čo moje aktuálne ja pripustí ako ďalší krok môjho rozvoja?“
  
  Aj takto „zamotané“ môže byť rozvíjanie seba.

v skutočnosti sa to rozmotáva

Mojím zámerom nie je vystrašiť vás. Iba sa snažím ukázať aký veľký môže byť drak, ktorého si osobnostným rozvojom chceme my ľudia vycvičiť. A pripúšťam, že moja reflexívna schopnosť vidieť ho nie je absolútna. Možno som z hľadiska videnia celku len „sladko nevedomý“.

Dobrá správa je, že sa to vlastne rozmotáva. To čo sa u niektorých z vás možno stalo pri čítaní predošlých odstavcov je vlastne posun od reakcie k reflexii. Možno ste sa sem prišli reaktívne rozvíjať (reakcia na potrebu rozvíjať sa) a ja som k tomu dokreslil širší rámec, ktorý môže komplexnosťou vystrašiť. Objavili ste súvislosti, ale možno vám ešte chýba schopnosť ovládať ich. To je stav reflexívnej kapacity vedomia.

Je to relatívne dobrý stav. Je horší ako regulatívna kapacita vedomia, ale je lepší ako reaktívna kapacita vedomia. A ak vám ten posun nebol vnútorne príjemný tak je to v poriadku.

Častým omylom pri práci na sebe je, že veci budú kontinuálne stále lepšie. V skutočnosti sa k lepšiemu človek vždy dostáva cez krátkodobo horšie. Najprv musíme zistiť čo ešte nevieme – to je súčasť reflexie, aby sme mohli vedome rozširovať svoje schopnosti ovplyvňovať to – regulácia. A neskôr môžeme skúmať z akého miesta v sebe to regulujeme a ak tam objavíme únik pred tlakom môžeme si to do seba začať integrovať.

Preto ak sa vo svojom procese rozvoja kedykoľvek prichytíte pri tom, že sa veci zamotávajú, máte dôvod na radosť. Vaša schopnosť reflexie sa práve rozšírila a to čo je na tom rušivé je fakt, že ešte nemáte odpovede na súvislosti, ktoré sa vám už črtajú. Pocitovo je to síce nepríjemné, ale je to znak, že sa pohybujete dobrým smerom.

Ak v tom pohybe zotrváte, regulatívna a integratívna kapacita vedomia budú nasledovať neskôr a prinesú svoje ovocie. Postupne. Krok za krokom. V každom jednom kontexte, kde sa odvážite tou cestou kráčať, napriek dočasnému zmäteniu.

Držím vám na vašej ceste prsty a pokiaľ by ste na tej ceste ocenili sprievodcu, pozrime sa spoločne na to aké sú možnosti.

Prípadne, ak chcete na sebe pracovať systematicky vyskúšajte Školu integrity, osobne alebo online.