Nenechajte sa spiritualitou vystrašiť!

Už je to nejaký čas čo som začal zverejňovať články na témy ako osobnostná transformácia a spirituálna sebarealizácia (celý blog tu). Zdieľam ich aj na svojom osobnom FB profile, kde som za roky práce v IT sektore, nazbieral množstvo priateľov, ktorí prirodzene inklinujú k racionálnemu pohľadom na všetko v živote. Chápem to. Som jedným z nich.

Niet sa preto čo čudovať, že reakcia na „spiritualitu“ nenechala na seba dlho čakať. Či už v podobe zvedavých otázok: „A terazky mi povedzte, Kefalín, čo vy si predstavujete pod takým slovom spiritualita?“, alebo v podobe „dobre mierených rád“, z kategórie „len aby to ľudí nevystrašilo“, prípadne „čo si o tebe pomyslia“. A tak som sa dnes rozhodol do toho osieho hniezda pichnúť 😊

A začnem tým, že pod spiritualitou nemám na mysli vierovyznanie. Spiritualita nie je o tom, či sa niekto hlási ku kresťanskej viere, inému etablovanému náboženstvu, alebo za najväčšiu výhru v lotérii svojho života, považuje vlastný ateizmus. A fakt, že aj ateisti duchovnú stránku v sebe majú, môžu pokojne považovať za daň, ktorú z tej „výhry“ musia zaplatiť😊

Áno, môj sarkazmus a sa už trochu rozbieha, ale nechcem ho úplne pustiť z reťaze. Pokúsim sa teda civilizovane poskytnúť náhľad na spiritualitu všetkým tým, ktorí v tom potrebujú mať racionálnu štruktúru. To je už samo o sebe čudné (to je to politicky korektné slovo), pretože duchovno je duchovno a racionalita je racionalita. Keby jedno nahrádzalo druhé, asi by sme oboje nepotrebovali a nepochybne niektorí v predstave, že spiritualitu nepotrebujú, aj žijú. Otázka znie prečo?

Ak by sme aj pripustili odpoveď, že spiritualitu k životu nepotrebujeme, ešte stále to neodpovedá na otázku prečo ju ani nechceme. Veď v živte máme množstvo iných vecí, ktoré nepotrebujeme. Stačí ak sa pozriete okolo seba. Určite nájdete niečo bez čoho by ste dokázali žiť, a predsa to máte. Kabelku, tenisky, čokoľvek. Tak prečo nemať aj „nepotrebnú“ spiritualitu?

Ak ste odpovedali, že zo skromnosti, alebo striedmosti, tak to bude niečo ako dôkaz sporom v matematike! Pretože striedmosť, či skromnosť, hoci o nich môžeme racionálne uvažovať, nie sú iba myšlienkové koncepty. Celkom určite by ste bez duchovnej stránky seba samých nemali k týmto hodnotám skutočný prístup. Takže tvrdiť, že duchovno nepotrebujem lebo som striedmy je logický nezmysel. Bez duchovna nemôžete byť skutočne striedmy. Môžete o striedmosti rozmýšľať, čo nie je to isté.

Tak prečo svoju spiritualitu odmietame? Mimochodom všimnite si v tej predošlých odstavcoch ako racionálne na tú spiritualitu ideme. To by sa vám mohlo páčiť 😊. Z mojej skúsenosti je odmietanie spirituality spôsobené jednou z nasledovných príčin.

1. Strach z nepoznaného. Nevieme čo to tá spiritualita je a tak nevieme k čomu by nám mohla byť dobrá. Opäť sledujte tie racionálne slová v predošlej vete! (nevedieť) Vedenie/Nevedenie má na starosti naša myseľ. Inak povedané my aj duchovno chceme vedieť. Otázku „či sa dôležité veci nedajú cítiť?“ radšej nepoložím, aby ste nezdrhli ešte pred záverom 😊
2. Strach zo straty seba samého. Naša racionalita je taká silná, že my sme sa s ňou počas života identifikovali. Pri otázke „čo je to pomyselné JA?“ väčšina ľudí poukáže na ten hlas, ktorým sami v sebe vedú interný dialóg. Skrátka „ja som to čo premýšľa tam vo vnútri!“. Nie je preto náhoda, že predstava spirituality, ktorá stojí mimo racionalitu je pre nás ťažko prijateľná. Jednoducho preto, že ak JA som myseľ, a spiritualita nie je súčasťou mysle, nie je súčasťou ani mňa 😊 Stíhate to sledovať? V tomto myšlienkovom konštrukte stojí spiritualita mimo nás, a ako všetko „cudzie“ je „nami“ buď odmietaná, alebo (a to je ten ešte zúfalejší pokus) sa naša myseľ snaží spiritualitu začleniť do seba. Snaží sa ju riadiť. Paradoxne riešenie tohto marazmu nespočíva v začlenení spirituality „k sebe do mysle“, ale naopak v „odčlenení JA od mysle“. Keď naše JA dokáže stáť mimo myseľ (neidentifikuje sa s ňou) môže JA používať myseľ nezávisle vtedy keď ju potrebuje. JA prestáva byť mysľou väznené. A rovnako tak potom JA môže používať aj iné dôležité veci, ako napríklad spiritualitu. Ale oddeliť JA od mysle je presne jedna z tých úloh osobnostnej transformácie, ktorá sa ľahšie povie ako urobí.

Ak ste to dočítali až sem je taký malý zázrak. Mimochodom zázraky sú poľa vás skôr spirituálna záležitosť alebo myšlienková? 😊

A teraz zase späť na zem. Spiritualita či spirituálna sebarealizácia nie je žiadne „woo doo“. Nie je to nič čo by ohrozovalo našu schopnosť racionálne myslieť, alebo naše vierovyznanie. Nič, kvôli čomu sa musíme niečoho zriecť. Je to naopak niečo čo môžeme získať navyše.

Áno, naše nezdravé ego, tá časť mysle, ktorá má o sebe krajšie predstavy než ako reálne vyzerá 😊, má strach k sebe spiritualitu pustiť. Je to LOGICKÉ, pretože ak si naša myseľ o sebe myslí, že je dokonalá, tak nikoho k sebe nepotrebuje. O „dokonalosti“ našej mysle si môžeme niečo povedať v inom článku.

Medzičasom skúste dať svojej spiritualite šancu. Nie je náhradou za žiadnu časť vašej osobnosti. Je jej súčasťou. Jej „zlá“ povesť pramení skôr z toho, že nedostala šancu ukázať vám čo dokáže, než z toho, že si svoje miesto v nás nezaslúži. Mimochodom spiritualita vo vás vždy bola, je aj bude. Nedá sa vytesniť. Môžete ju ignorovať, ale otázka do boja by mohla znieť: „Či je vaším spirituálnym zámerom do života snaha byť ignorantom voči dôležitej súčasti seba?“ Ak áno, pokojne svoju spiritualitu ignorujte aby ste svoj spirituálny zámer mohli realizovať. 😊

Externé odkazy:

Ak vás o pojme spiritualita zaujíma viac môžete sa začítať aj sem.