Slová a ich významy

Je to asi rok. Stala sa mi taká vec. Ani neviem ako som k tomu došiel jednoducho sa to stalo. Poznáte to, taký záblesk a zrazu vám niečo vnútorné hovorí: „Hej idem do toho.“ Presne tak to začalo. Neviem či bol prelom rokov, ale vravím zhruba rok. Tak som do toho šiel. Nevedel som čo od toho čakať, a aj to tajomno v tom zohralo svoju úlohu. Neľutujem, bola to dobrá skúsenosť.

Dnes keď sa obzerám späť, nebojte sa viem, že ešte netušíte o čom je reč 🙂 , uvedomujem si, že to bol dobrý nápad. Ako väčšina z tých, ktoré sa objavia len tak. Nemusíte sedieť za pracovným stolom a bičovať kreativitu do bezvedomia. Práve naopak. Možno robíte niečo úplne iné a zrazu „cink“. Odniekiaľ. Nepoznáte zdroj ani dôvod, poznáte iba výsledok a ucítite, že to stojí za pokus. Hovorme tomu vnuknutie. A ja som také mal, asi 12 mesiacov dozadu.

Vnuknutie, je zaujímavé slovo. Aj keď nebolo mojím zámerom rozoberať ho, teraz keď si ho tak prevaľujem v mysli uvedomujem si všetky jeho farby, chute a vône. Mieša sa v ňom kadečo. Cítim z neho „núkanie“ a pôsobí to na mňa dobre. Je to také nenásilné a príjemné. Skrátka niečo sa vám núka. Nemusíte prijať, ale môžete povedať „nedbám“ a nechať sa ponúknuť. A to „v“ pred tým núkaním? To už je voľačo. Slovenčina má neuveriteľné výrazové prvky. Keď pred „núkanie“ vložíte obyčajné „v“ razom je z toho „vnuknutie“ a už to má úplne iný význam. Stále je to núkanie, ale už má v sebe akčnosť a „momentum“. Jednoducho niečo sa vám náhle ponúklo. Vnuknutie.

A také vnuknutie som mal. Nenásilné no náhle. Bolo v ňom trochu tajomna asi ako v tomto článku, lebo ešte stále, hoc som pri zmysloch, neprezrádzam o čo išlo. Písať pútavo vraj znamená nechať čitateľovu fantáziu pracovať. Tak nechávam. Uvidíme. Možno to niekomu príde pútavé a niekto iný je naopak už vo vývrtke.

Vývrtka, to je slovo! 🙂 Kľud! Vnímam v tom slove veľa, ale nejdem sa v tom vŕtať.

Láska, priateľstvo, trpezlivosť … to sú prvé tri. Prvé tri čo? Veď hovorím, že zhruba rok dozadu som mal také vnuknutie. Napísať si na stenu slová, ktoré považujem za dôležité. Aby som ich mal stále na očiach. Aby som si mohol pripomínať čo pre mňa znamenajú. Samozrejme, že som nenapísal iba tri a samozrejme, že som nenapísal všetky dôležité slová. Napísal som tie, ktoré sa mi po tomto úžasnom vnuknutí vnukli počas nasledovných dní. A pracoval som s nimi ďalej.

Viseli na stene asi rok a bol to skvelý rok. Nebol to ale rok slov. Bol to rok významov. Spomínam si ako som na ne pravidelne hľadel a vždy keď som niečo náročné prežíval našiel som si tam správne slovo. Slovo, v ktorom som našiel odpoveď aj útechu. Nie útechu prvého plánu, ale skôr uvedomenie si hlbšieho významu. Neveril by som koľko rôznych významov, a duchovne očistných, majú slová.

Napríklad také slovo „tvorivosť“. Roky som žil v presvedčení, že význam toho slova poznám do bodky. A nepoznal som. Možno som poznal jeden jeho význam no moja tvorivosť dokázala vytvoriť ďalšie, a rovnako dobré, ak nie lepšie.

A podobne to bolo s každým slovom na mojom zozname. Kvitli aj tancovali. Počas uplynulého roka sa mi predvádzali v šatách, v ktorých by som neveril, že ich niekedy uvidím. Bolo pre mňa pôvabné, a oslobodzujúce zároveň, vidieť ich tak. Začínal som asi s desiatkou slov a ak som v ťažkej chvíli medzi nimi nenašiel „tanečnicu spásy“ požiadal som o vnuknutie. Keď prišlo doplnil som slovo. Slovo, ktoré pomohlo. Pomohlo mi pochopiť na čom môžem zapracovať, aby som sa mohol cítiť lepšie. Pretože o to v živote ide. Chápať stále viac životných súvislostí a cítiť sa pri tom dobre.

Mimochodom fascinuje ma ako „ľahko“ možno v spirituálnom svete získať pomoc. Nie je to nič zložité! 🙂 Stačí sa stíšiť, spojiť so sebou samým a úprimne s pokorou požiadať. Neviem ako vy, no ja sa nie vždy viem stíšiť, spojiť sám so sebou a úprimne s pokorou požiadať. Možno aj preto je vnuknutí ako šafranu. 🙂

Napriek tomu mám s vnuknutiami množstvo krásnych zážitkov. Vnuknutiami slov aj mnohých iných vecí. Ale nie o vnuknutiach je tento článok. Teda určite nie len o nich. Je o slovách a ich hlbších významoch, ktoré má zmysel hľadať. A tak som počas roka hľadal slová aj významy. Rozširoval som svoj zoznam. Jeho počítadlo zastalo na čísle 30.

1. Láska
2. Priateľstvo
3. Trpezlivosť
4. Statočnosť
5. Dôvera
6. Dobrosrdečnosť
7. Zodpovednosť
8. Odvaha
9. Čestnosť
10. Slušnosť
11. Vedomosti
12. Múdrosť
13. Tvorivosť
14. Milosrdenstvo
15. Odpustenie
16. Vďačnosť
17. Uznanie
18. Podpora
19. Úprimnosť
20. Skromnosť
21. Prajnosť
22. Pokora
23. Prepojenie
24. Viera
25. Poznanie
26. Uvedomenie
27. Vcítenie
28. Zhovievavosť
29. Zvedavosť
30. Spolupatričnosť

Isteže nie! Nie sú to zďaleka všetky dôležité slová pre spokojný život. Aj napriek tomu majú pre mňa špeciálny význam. Sú moje! Vnukli sa mi postupne, pretože na každé z nich bol dôvod, a tým dôvodom som bol ja. Sprevádzali ma celý rok a som im vďačný. Vždy keď som stál pred dôležitým rozhodnutím pozrel som na zoznam a spýtal som sa sám seba: „Tak aký krok urobíš, tak aby bol v súlade so všetkými slovami na zozname?“

Nie vždy bolo ľahké všetkým slovám vyhovieť a nerobím si ilúziu, že to bude ľahké do budúcna. Vždy sa mi však oplatilo skúsiť urobiť celostné – integrované rozhodnutie. Pretože keď si napíšte zoznam slov, ktoré sú pre vás dôležité nakreslíte si v skutočnosti čriepky seba. A keď potom stojíte pred voľbou „Ako ďalej?“ stojíte aj pred voľbou, či do dverí zajtrajška vstúpite celý, alebo sa rozmlátite na kúsky, a niektoré necháte pred dverami, pretože sa do predstavy vašej budúcnosti nezmestili.

Ak vám môžem niečo na konci tohto článku zaželať tak je to toto. Prajem vám, aby ste spoznali všetky svoje čriepky, zložili ich zmysluplne dokopy, a prešli všetkými dverami na svojej životnej ceste bez toho, aby sa to, najcennejšie čo máte, poškodilo. Majte sa spokojne!