Ukážka #1 z pripravovanej knihy KOMPARZISTI Epizóda II.

Text neprešiel jazykovou úpravou

Sedela v pohodlnom koženom sedadle auta no pôsobila kŕčovito. Nervózne si trela dlane o seba v očakávaní blížiaceho sa nepríjemného stretnutia. Jej dokonale upravené ruky zdobilo pár zlatých prstienkov, ktoré pri tom trení dlaní, o seba sem tam nenápadne cinkli. Na končekoch prstov mala stredne dlhé, no vkusne upravené gélové nechty, dopĺňajúce jej celkovú elegantnú image.

Nešoférovala. V rozpoložení, v ktorom sa nachádzala by to neriskovala ani keby musela. Hlavou sa jej preháňalo toľko vecí, že na sledovanie značiek, semaforov a ďalších vodičov, ktorí toho dňa prechádzali autami rovnakými miestami ako ona, už jej skrátka v hlave neostávalo žiadne miesto. S rukami položenými na kolenách, svojho decentného kostýmu, iba z miesta spolujazdca veľkého čierneho Lexusu,  odovzdane sledovala dianie, za tmavým oknom. Vlastne iba tupo hľadela do prázdna a z jej výrazu by len málo kto povedal, že to ešte nedávno bývala odhodlaná redaktorka lokálneho televízneho spravodajstva.

„Chcem to už mať za sebou,“ povedala Elen Parkerová tichým hlasom, len tak pre seba, akoby odpoveď ani nečakala.

Bol piatok 29. októbra 2010 a Lexus, v ktorom sa viezla pomaly vchádzal na malé parkovisko na 312 NW 3rd Street v OkeeChobee. Vedela, že tento dátum si bude do smrti pamätať.

Boby Ramson, na mieste šoféra, spomalil a zručne otočil volantom tak aby svoj čierny Lexus nasmeroval presne medzi dve vozidlá stojace na parkovisku, kam práve dorazili. Zastavil a krátko sa pozrel na svoje značkové hodinky aby skontroloval či nejdú príliš skoro. Bol si dobre vedomý nepríjemnosti stretnutia, ktoré jeho klientku Elen Parkerovú čakalo, a nemal v úmysle vystavovať ju tomu stresu dlhšie ako je nevyhnutné. Vedel, že by ju to stálo veľa síl. Keď si uvedomil, že čas je tak akurát pohľadom skontroloval Elen sediacu po jeho pravej ruke. „Zvládneš to,“ dodal pokojným tónom.

Boby Ramson, právnik, ktorý Elen Parkerovú už pol roka doprevádzal na všetkých stretnutiach kde jeho služby mohla potrebovať, vytiahol kľúče zo zapaľovania tmavého Lexusu a vo svojom šviháckom obleku rázne obišiel auto, aby Elen otvoril dvere. Nerobil to pre každého klienta a ani všetkých svojich klientov na stretnutia nevozil. Elen Parkerová však nebola obyčajný klient.

Zdvorilo ku nej natiahol ruku, aby jej pomohol vystúpiť z auta. Elen ju opatrne prijala a keď vystúpila chvíľu počkala kým Boby za ňou zatvoril dvere auta. Vymenili si krátky pohľad, ktorým akoby náhle preleteli všetky uplynulé mesiace, ktoré ich priviedli na toto miesto.

Boby Ramson bol po Tomovi Parkerovi, Eleninom nebohom manželovi, druhým najlepším právnikom akého Elen poznala a aktuálne bol prvý z tých, ktorý jej mohol a chcel pomôcť. Robil to ochotne a bez nároku na honorár. Jeho advokátska kancelária bola ekonomicky dosť silná na to aby si to mohol dovoliť a jeho vzťah k rodine Parkerovcov bol dosť osobný na to aby to urobiť chcel. A tak poskytoval svoje služby Elen Parkerovej bezodplatne už od chvíle kedy mu Elen, na jar roku 2010, zavolala s tou zúfalou prosbou o pomoc.

Elen s Bobym vykročili z parkoviska vydláždeným chodníkom, ktorý po oboch stranách lemovali palmy. Postupne sa blížili k nízkej administratívnej budove, v ktorej sídlila kancelária sudcu Bryana T. Kinga. Kráčali rázne a Elen sa opatrne pridržiavala o Bobyho lakeť, aby pri každom kroku cítila jeho podporu. Tesne pred vchodom mierne spomalili a najprv si iba mlčky vymenili pohľady s mužom postávajúcim pri dverách.

 Benjamin Stamples, vyšetrovateľ miestnej polície, v neporovnateľne horšom obleku ako bol ten Bobyho, najprv iba kývol hlavou na znak pozdravu, no nakoniec prehovoril.

„Pani Parkerová, pán Ramson“, povedal zdvorilo a vzápätí dostal rovnako zdvorilú odpoveď, po ktorej všetci traja mlčky pokračovali vestibulom budovy ku kancelárii sudcu.

Benjamin Stamples vedel, že s ohľadom na okolnosti, za ktorých sa ich životné cesty pred časom stretli nemôže od Elen Parkerovej čakať prejavy sympatií a kvôli nim do kancelárie sudcu ani nešiel. Podobne ako Boby Ramson aj on robil iba svoju prácu. Síce na rovnakom prípade, ale na druhej strane barikády. Síce s rovnakým pocitom pravdy, ale v horšom obleku.

Nebol v tejto situácii prvý krát a bol s tým vyrovnaný. Vedel, že je to práca, ktorú si slobodne vybral a tak ju robil najlepšie ako vedel. Rovnako ako vtedy, keď pred niekoľkými mesiacmi viedol vyjednávanie s Joshom Parkerom, Eleniným synom, ktorý v tom čase prepadol miestu pobočku National City Bank v OkeeChobee a niekoľko hodín v nej zadržiaval rukojemníkov.  

Keď sa ozvalo zaklopanie, sivovlasý sudca Bryan T. King, si narovnal tenký kovový rám svojich dioptrických okuliarov a vstal z koženého kresla, aby otvoril. V perfektne uhľadenom talári, pohľadom ešte skontroloval či je v jeho pracovni všetko pripravené na stretnutie, ktoré malo každú chvíľu začať. Zdalo sa, že všetko je ako má byť.

Tri stoličky pre očakávanú návštevu zoradené priamo pred stolom sudcu, ale opticky rozdelené tak, aby bolo jasné, kam sa posadia zástupcovia Josha Parkera, a kam zástupca polície. Na stole pripravené tri tenšie papierové fascikle, skrývajúce vo vnútri kópie rozhodnutia, ktoré sa sudca Bryan T. King chystal očakávanej návšteve predniesť. Jedna kópia pre neho ako podklad k stretnutiu a ďalšie dve pre zúčastnené strany. Pre každú stranu jedna. Otvoril dvere.

Sudca Bryan T. King sa profesionálne pousmial a rovnako profesionálne podal ruku najprv Elen Parkerovej a následne aj obom mužom, ktorí spolu s ňou vstúpili do jeho kancelárie.

„Vítam vás! Ďakujem, že ste prišli. Prosím posaďte sa,“ dodal rázne a následne ukázal smerom na stoličky pripravené pre jeho návštevu. S vysvetľovaním zasadacieho poriadku sa neobťažoval a ani nemusel. Boby Ramson zamieril k dvojici stoličiek, umiestnených tesnejšie pri sebe a tak evidentne vyhradených pre neho a Elen Parkerovú. Pomohol Elen zaujať miesto na stoličke na kraji. Následne sa sám posadil vedľa nej, na stoličku v strede, ale trochu stranou od miesta kde zamieril Benjamin Stamples. Keď všetci zaujali svoje miesta v  nie veľmi rozľahlej pracovni sudcu, nastala chvíľa mrazivého ticha.

Boby Ramson bol nervóznejší ako v iné dni keď zastupoval svojich klientov a mal na to osobné dôvody. Bol spolužiakom nebohého Toma Parkera z čias štúdií práva na univerzite v Miami a hoci boli jeho spomienky na toto obdobie už viac ako dve dekády staré, boli stále pekné a rovnako živé. Bolo jedno či sa jednalo o súboj o premianta ročníka, súboj o viac bodov vo futbalovom zápase, či stávku o to s kým pôjde najkrajšia roztlieskavačka na rande. S Tomom Parkerom sa počas študentských čias dalo vždy dobre zabaviť a aj súťažiť bez toho aby to presiahlo zdravé hranice. Aj preto priateľstvo Bobyho a Toma vydržalo aj po skončení štúdií, hoci ich vzájomný kontakt stratil na intenzite. Napriek tomu sa Boby Ramson neskôr prostredníctvom Toma spoznal aj s jeho manželkou Elen a stal sa jedným z mála blízkych rodinných priateľov Parkerovcov.

Keď Boby Ramson, to piatkové dopoludnie sedel v kancelárii sudcu Bryana T. Kinga, čakajúc na jeho rozhodnutie, vybavil si v pamäti telefonát z pred niekoľkých mesiacov kedy mu volala Elen Parkerová na pokraji nervového zrútenia. Keď vtedy spustila do telefónu svoj príbeh Boby si uvedomil, že Elen už nervovo zrútená je takže stála na pokraji toho zrútenia vlastne z druhej strany. Začala koktať a bľabotať niečo o tom ako polícia zadržala jej syna Josha, po prepade banky, pri ktorom prišiel o život pracovník oddelenia bezpečnostných schránok. Boby vtedy neveril vlastným ušiam, ale ako špičkový právnik vytrvalo Elen počúval v nádeji, že skôr či neskôr mu jej slová začnú dávať aký taký zmysel. To čo Elen vtedy hapkala pomedzi slzy do telefónu znelo hrozivo a Boby ju musel striedavo utišovať a striedavo zase vypočúvať, aby si dokázal v hlave poskladať aspoň základnú mozaiku toho čo sa stalo. Keď z Elen po návale obrovského žiaľu vyhŕklo, že jej manžel Tom bol navyše v rovnakom čase zavraždený, a preto nemôže syna Josha zastupovať on, Boby si naplno uvedomil zúfalosť situácie, v ktorej sa Elen ocitla. Ako rodinný priateľ nezaváhal ani na chvíľu a rozhodol sa bezodkladne pomôcť. Ten telefonát bol však iba začiatkom dlhej a náročnej cesty, ktorá mala dnes svoju ďalšiu zastávku v pracovni sudcu Bryana T. Kinga.

Benjamin Stamples, sediaci na stoličke vedľa Bobyho Ramsona, aby bol čo najďalej od Elen Parkerovej, bol na druhej strane tejto právnickej vojny, a tiež sa neubránil spomienkam, ktoré predchádzali rozhodnutiu sudcu, ktoré si dnes prišiel ako zástupca miestnej polície vypočuť.

„Stamples! Potrebujem Vás v National City Bank. Prepadli to tam…“ zneli Benjaminovi v ušiach slová kapitána Paula Higisa, ktoré mu rázne adresoval po tom čo sa o prepade banky dozvedel a nedoprial Benjimu ani možnosť dojesť hamburgerovú náhradu obeda. Keď Benji, ako ho kolegovia skrátene volali, vtedy vyrážal na miesto činu, s rozkazom podať do pol hodiny hlásenie kapitánovi Higisovi, ešte nevedel, že jeho protivníkom v banke bude mladý Josh Parker, študent miestnej strednej školy a dieťa z prominentnej rodiny. Jeho otca Toma Parkera, špičkového právnika poznal každý policajt v okolí.

Keď vtedy Benjamin Stamples dorazil do prepadnutej National City Bank ukázalo sa aj to, že Josh Parker má plán ako z toho maléru von. A nebol to zlý plán. Josh si vo svoje naivnej študentskej hlave predsavzal, že iba upúta trochu pozornosti. Nikomu v banke sa nič nestane a on následne všetko medializuje cez lokálnu televíznu stanicu, kde ako redaktorka pracovala práve jeho matka Elen. Jej privolanie do budovy banky, aj s televíznym štábom, bola logicky prvá Joshova požiadavka hneď po tom ako začal s Benjaminom Stamplesom vyjednávať. S ohľadom na bezpečnosť rukojemníkov v banke by bol Benji túto požiadavku mladého Josha Parkera asi aj splnil, ale pri prepadoch banky veci nejdú vždy podľa plánu. A nešli ani v prípade prepadu National City Bank Joshom Parkerom, ktorý sa Benjaminovi Stamplesovi prehnal hlavou ako nepríjemne živá spomienka.

„Dospel som k rozhodnutiu,“ povedal sudca Bryan T. King pokojným a rozhodným hlasom a priamo pri tom pozrel do očí najprv Elen Parkerovej a následne Benjaminovi Stamplesovi. Toto poradie zvolil zámerne. Vedel, že jeho výrok sa najviac dotkne Joshovej matky a preto jej dal prednosť. Bola to z jeho strany iba obyčajná ľudská zdvorilosť a v danej situácii to bolo to najmenej čo pre Elen Parkerovú mohol v medziach zákona urobiť. Zástupca polície Benjamin Stamples bol skrátka v tomto smere ľudsky až druhoradý.

 Bryan T. King pôsobil ako sudca v OkeeChobee už takmer tri dekády a tiež si veľmi dobre spomínal na ten deň, keď sirény policajných áut a ambulancií, hučiac do inak príjemného popoludnia, nenechali nikoho v OkeeChobee na pochybách o tom, že sa deje niečo mimoriadne. Sudca si práve v tom čase vychutnával deň voľna na verande svojho rodinného domu kde ako starostlivý starý otec pomáhal svojej štrnásť mesačnej vnučke Lili robiť prvé kroky. Roztomilo sa ťapkala z nôžky na nôžku s rukami natiahnutými hore k svojmu starému otcovi, ktorého vážnosť si ešte neuvedomovala. Rozprávať ešte nevedela, ale sirény áut neunikli ani jej pozornosti. Zvedavo na sudcu zodvihla hlavu a iba očami si pýtala odpoveď na svoju nevyslovenú otázku.

„Nó, autá. A húkajú…“ odvetil jej vtedy roztomilo sudca King, ale uvedomil si, že ani jeho takáto odpoveď neuspokojuje. V zápätí zobral malú Lili na ruky a prešiel s ňou z verandy domu do kuchyne, kde zodvihol telefón a vytočil číslo do svojej kancelárie, aby sa pokúsil získať odpovede aj pre seba. „Niečo sa vraj deje v National City Bank,“ odvetila mu vtedy pracovníčka súdu najlepšie ako vedela. „Ale viac neviem pane,“ skonštatovala stroho.

Dnes, s odstupom niekoľkých mesiacov, mal sudca Bryan T. King, celkom jasno v tom aké rozhodnutie vynesie vo veci Josha Parkera, mladého muža, ktorý dosť svojským spôsobom rozprúdil inak pokojný život v OkeeChobee. Nasledujúcich niekoľko minút strávil sudca Bryan T. King čítaním svojho rozhodnutia z pripraveného papierového fascikla na stole. Odcitoval množstvo paragrafov a podrobne vysvetlil všetky dôvody, ktoré ho k rozhodnutiu, na ktoré sa dlho čakalo, viedli. Rozprával pokojne a zreteľne no uvedomoval si, že jeho verdikt budú Elen Parkerová s Bobym Ramsonom vnímať úplne inak ako zástupca polície Benjamin Stamples. Keď Bryan T. King dohovoril bolo jeho rozhodnutie právoplatné a záväzné pre všetkých bez ohľadu na to čo si o tom mysleli.

Ak chcete podporiť vydanie tejto knihy môžete si objednať moje predošlé knihy aj s podpisom, prípadne niektorý iný z mojich produktov a služieb z menu Ponuka.