Skratky nefungujú!

Uvedomujem si, že vždy keď príde reč na témy ako osobnostná transformácia a spirituálna sebarealizácia začne to v ľuďoch vyvolávať rôzne emócie. Ja sám si veľmi dobre spomínam ako som na tieto nazeral pred siedmimi čo ôsmimi rokmi. Osobnostný rozvoj (vtedy to ešte zďaleka nebola osobnostná transformácia) som považoval za zbytočnosť, za mudrlantské vymývanie mozgov, či dokonca za niečo nebezpečné a škodlivé. Znelo mi to ako niečo, čo nepotrebujem, resp. nazeral som na to s určitým opovrhnutím ako na tému, ktorú potrebujú iba ľudia s nejakou diagnózou.

Dnes, s odstupom času môžem povedať, že o čo viac som to odmietal o to viac som to potreboval, hoci som si toho nebol vedomý. V živote je to jednoducho tak. Prínos niektorých vecí dokážeme posúdiť až keď s nimi získame skúsenosť.

Keď som sa neskôr spätne uvedomil čo všetko pozitívne osobnostná transformácia priniesla do môjho života, uvedomil som si, ako ľahko sa môže stať, že človek chytí sám seba do pasce a ani o tom nevie. Príkladom takej pasce môže napríklad byť moje presvedčenie z minulosti, že témy týkajúce sa osobnostného rozvoja, transformácie či spirituálnej sebarealizácie sú nezmysli. V skutočnosti nešlo o nič iné iba o moje nafúknuté ego, ktoré sa ma snažilo presvedčiť, že už všetko viem, nepotrebujem sa nič učiť ani nič rozvíjať.

A ďalším skvelým príkladom pasce je presvedčenie, že dôležité veci v živote možno dosiahnuť skratkami, nech už pod skratkou predstavíte čokoľvek. Skratky nefungujú!

Nie je jednoduché to prijať, ale všade kam sa pozriete môže nájsť dôkazy toho, že čas je dôležitou súčasťou akéhokoľvek procesu. Osobnostná transformácia a spirituálna sebarealizácia sú nepochybne procesy a vyžadujú svoj čas. Dobrým príkladom na porovnane môže byť predstava ako zo semiačka vyrastie strom.

Na začiatku celého procesu je „obyčajné“ semiačko. Samozrejme že nie je obyčajné, a jeho neobyčajnosť spočíva v tom, že to semiačko v sebe ukrýva potenciál stať sa krásnym stromom. A každému je asi jasné, že aby sa tak mohlo stať bude semiačko potrebovať vhodné prostredie, aby sa jeho potenciál mohol naplniť.

Celkom určite bude semiačko potrebovať pôdu, v ktorej môže rásť. Pôda sama o sebe však stačiť nebude. Aby semiačko mohlo vôbec vyklíčiť bude potrebovať ešte aj vodu a slnečné svetlo a teplo. Až naše semiačko umiestnime do prostredia, v ktorom sa všetky tieto dôležité „ingrediencie“ nachádzajú, až potom môže semiačko začať napĺňať svoj potenciál. Ako ale zrejme tušíte ani to ešte nebude stačiť. Ešte je tu jedna dôležitá ingrediencia, bez ktorej sa semiačko stromom nikdy nestane. Tou ingredienciou je čas.

Čas (ani iné ingrediencie procesu rastu stromu) nemožno vzájomne zamieňať. Ak nejaká súčasť v celom procese chýba, proces prestane fungovať. Ak nebudete mať pôdu nepomôže že dáte niekoľkokrát viac vody. Možno vám niečo vyklíči, ale nebude sa to mať kde zakoreniť. Podobne nemôžete nahradiť ani nedostatok svetla ale ani času. Ak chcete vypestovať strom nepomôže vám, že ho zalejete všetkou vodou sveta a zahrniete všetkým svetlom sveta čo všetkou pôdou sveta. Tak či tak budete potrebovať čas.

Paralela s rastom stromu, osobnostnou transformáciou a spirituálnou sebarealizáciou je pomerne priamočiara. Naša duša je tým pomyselným semiačkom, a prichádza na tento svet naplniť svoj potenciál. A na to, aby sa to mohlo podariť bude potrebovať vhodné prostredie a celkom určite aj čas.

O téme, či prostredie, do ktorého sa rodíme je vhodné, náhodné alebo veľmi starostlivo vybrané bude možno niektorý z ďalších článkov. Dnes chcem vašu pozornosť upriamiť skôr na fakt, že ani pri osobnostnej transformácii nemožno oklamať čas.

Je veľmi ťažké, obzvlášť ak človek prechádza náročným životným obdobím a uvedomí si, čo všetko v sebe chce a potrebuje rozvíjať, že si to bude vyžadovať čas. Zvyčajne keď nás v živote niečo ťaží nazdávame sa, že najťažšia časť je uvedomiť si čo to je a čo sa s tým dá robiť. Pravdou však je, že hoci uvedomenie si toho všetkého je veľmi dôležité, najťažšou časťou je dorásť do tej zmeny.

Najťažšou časťou pre semiačko stromu je, že si uvedomí, že sa nachádza v správnom prostredí a môže sa stať stromom. Vtedy ho jeho „ego“ začne poháňať aby rástlo. Ale ľahšie sa to povie ako urobí. Aby semiačko mohlo rásť musí sa naučiť veľa vecí. Musí sa napríklad naučiť zapúšťať korene a čerpať cez ne živiny a vlahu s pôdy. Musí sa naučiť vyháňať listy a ich prostredníctvom dýchať. Musí sa tiež naučiť vytvárať kvety a následne plody. Ak prídu suchá a zimy potrebuje sa naučiť ako zvládnuť nepriaznivé časy. A hoci to všetko má niekde hlboko v sebe zakódované musí sa to znova učiť vo svojich konkrétnych podmienkach. Musí jednoducho rásť. Skratky nefungujú! To čo obdivujeme na stromoch nie je to čím sú ale to čím prešli, aby sa tým mohli stať. Bez času a vytrvalého úsilia rásť by neexistovali lesy stromov, ale iba vrecia plné semiačok. Je jedno aké ste semiačko a aký máte potenciál, objavujte ho skrze svoj rast. Dajte si sa osobnostnú transformáciu a spirituálnu realizáciu čas, pretože v tomto prípade skratky nefungujú.